Beh popri Oslavke cez lúpežnícke hrady a späť.

      Po deviatej vyrážam na bežecké spoznávanie okolia. Prehodím pár slov so Slimom, trochu som ho prehovárala na spoločný beh, ale nemal vhodnú obuv, tak snáď nabudúce...
Po červenej značke popri Oslavke míňam pomník britským letcom, ktorí tu havarovali 9. septembra 2004 ( http://www.czsk.net/svet/clanky/cr/vrtulnik.html ), kúsok bežím po asfaltke a už sa vnáram do lesa. Je pekné aj keď chladné jesenné počasie, po chvíli značka začne stúpať pomedzi stromy, asi po polhodine dobehnem na vrch vysoký 379 m, kde sa nachádzajú zvyšky hradu Kraví hora. Zachovaná je časť veže, zvyšky hradieb, priekopy. Hrad v 15. storočí postihol osud podobný mnohým v okolí. Po vyhnaní lúpežných rytierov bol zničený, aby sa nestal opäť ich útočiskom. Po červenej prudko dole opäť k rieke. Jeseň je prekrásne obdobie a príroda v lese a pri vode hýri farbami. Vychutnávam si ich pohľadom z mosta cez Oslavku, bežím okolo prudko padajúcej vody, zrejme tu bol kedysi náhon na mlyn, začudujem sa výjavu v dvorčeku chalupy, v ktorom na mňa šteká nemecký ovčiak a zvedavo pozerá jeho sused srnček, obieham okolo smerovníka Senoradský Mlýn . Červená pokračuje prekonávaním mohutnej skaly cez jej stenu ponad rieku, úzky chodníček a stupačka v závere mi pripomína mini úsek Prielomu Hornádu v Slovenskom raji. Prebieham cez most, ktorý má zaujímavú históriu. Významní občania neďalekých Ketkovic, rodina mlynárov Vydrových, podporovala v prvej tretine minulého storočia turistický ruch, pri ich mlyne vznikali aj prvé trampské osady. Po r. 1930 kúpili vyradený železničný most a premostili Oslavu, čím umožnili spojenie medzi Senoradmi a Ketkovicami. Most bol opravený v r. 2007. Pokračujem smer Levnov, vľavo vidím vyšliapaný chodníček prudko do kopca, tipujem skratku na hrad, je to tak. Strmákom sa plahočím nahor a mladou dubovou alejou pribieham na Levnov – ketkovický hrad. Z info tabule sa dozvedám dôvod dvojitého pomenovania. Historici podľa záznamov vedeli, že v tomto okolí sa nachádzal kedysi významný hrad, nevedeli ale lokalizovať miesto. Až v r. 1971 v pôvodných katastrálnych mapách jednoznačne prečítali pomenovanie hradu Burg Lownow presne na mieste ketkovického hradu. Patril slávnym mocipánom, ale nemal dlhú históriu. Podobne ako Kraví hora, Lamberk a iné doplatil na lúpežníkov a husitské boje, po ktorých na tomto území zostali vojská bez vyplateného žoldu. Zoskupili sa do tlúp, prepadávali a kruto rabovali okolité dediny aj kupcov. Zemský snem rozhodol: hrady vykúpiť, dobyť a zlikvidovať aby už nemohli poskytnúť útočisko lupičom. Poobzerám si zvyšky kedysi hrdého hradu, ktorý nestál ani 100 rokov, užijem si nádherný pohľad do údolia a pokračujem na Panoramu. Tam sa teším na ďalší výhľad, na info tabuli som sa dočítala, že odtiaľ vidno k Moravskému Krumlovu, na Znojemsko a na najväčší meander Oslavy Čertův jazyk. Z miesta, ktoré sa nazýva na počesť významného botanika aj Zavřelovo panorama,však nevidno nič. Okolie je zarastené hustou mladinou a čo je napísané na pomníku som sa dozvedela tiež len z info tabule, nápis podľahol zubu času. Späť cez most a skalu k Senoradskému Mlýnu, odbáčam na zelenú značku, opäť stupák lesom, čakajú ma ešte štyri kilometre do cieľa okolo Skřipského Mlýna na flek. V závere stúpania obieham partiu lesákov, robia poriadok na rúbanisku, ponúknu ma nealko pivom, dobre mi padne. Na flek pribieham o pol dvanástej, hranie je v plnom prúde, zvítavam sa s ďalšími kamarátmi.
                                                                               Článok a foto: Andy Bábovka + foto Fenik