O pol noci sme sa zišli na dvore krčmy a po Pitkinových úvodných slovách sme vyrazili nočnými Veľkými Uhercami až sme odbočili na zelenú značku Veľkouhereckého okruhu – náučného chodníka. Prešli sme popri vodnej nádrži. Na miestach kde neboli stromy sme pozorovali jasnú hviezdnu oblohu a obrysy kopcov, nočnej krajiny a borovíc, čo boli nádherné výhľady. Od vodnej nádrže sme stúpali hore po zelenej značke do svahov Veľkouhereckého okruhu. Naraz bol pred nami poriadny strmák a v tmavom lese bolo vidno za sebou kráčajúci sprievod čeloviekako aj svietiace oči československého vlčiaka (patril k nám). V nočnom lese pri zasvietení baterky vyzeral ako vlk.

Vyšli sme hore na Trstený vrch a odtiaľ hore na vrch Stráž. Na jednom mieste nám Pitkin povedal, že tu by malo byť medziprespanie, ale ak chceme pokračovať, môžeme a za hodinu a pol prídeme do cieľa kde zostaneme až do nedele. Rozhodli sme sa šľapať nočným lesom po zelenej značke ďalej s jednou prestávkou pri prístrešku. V nočnom lese za svitučeloviek vládla veselá atmosféra. Naraz sme vyšli na lúky na Brezovej. Opäť sa nám naskytol krásny výhľad na obrysy nočnej krajiny a žiarivú hviezdnu oblohu. Pokračovali sme lúkou mierne dole až sme sa v sedle kopcov na lúke zložili pri jednom ohnisku. Kamaráti, ktorí dorazili skôr, už urobili oheň. Na miesto sme dorazili pred štvrtou ráno, čiže sme šľapali zaokrúhlene 4 hodiny. Nastal čas vytiahnuť gitaru a niečo zahrať, rozložiť si stany, bivaky a ohriať sa. Časť kamarátov nešla ani spať, ale väčšina z nás nad ránom zaľahla.
Ráno, keď sa rozvidnelo, sme postupne povyliezali zo spacákov. Pitkin nám opekal slaninu (za čo mu ďakujem), nastal čas raňajok, kávy, ale aj gitary, banja a spevu trampských pesničiek. Okolo obeda sme vyrazili na dvojhodinovú vychádzku po lúkach v okolí Brezovej až sme prišli pod kopec Dobrotín, k rezervácii Dobrotínske skaly. Odtiaľ boli tiež pekné výhľady na skaly a okolité kopce.