súčasné miesto.Mudrci napokon uznali predvídavosť mladšieho kolegu a tak hrad Červený Kameň stojí dodnes na protiľahlom svahu nad obcou Píla, na ktorý je z Kukly za dobrého počasia nádherný výhľad. Kto by ale v 21. storočí veril na tieto povery?
Ráno, pol hodinu pred začiatkom výšlapu sme vyrazili z Modry v trojici: Arťo, Koník a Kyro s tým, že sme chceli byť na štarte medzi prvými, čo sa nám ale nepodarilo, pretože krátko pred deviatou nás tam už čakala skupina trnavákov v zložení: Ingrida, Jožko a Miluša. Postupne začali pribúdať aj ďalší kamaráti z T. O. Spln – Pedro, Klinec, Kmoter, kamarát Hrdzavý z Gidry s Elou, Johny Texas a Orlie Brko z Bratislavy, ktorí vystúpili z busu mieriaceho na Zošku. Medzi poslednými našu skupinu doplnila dvojica Kamión z T. O. Dolina a T. S. Lesy. Našu skupinu doplnili aj turisti z Harmónie a geodet Ľuboš s Katkou z Pezinka. Zostava to teda bola slušná. Čo však bolo horšie, že meteorológovia sa tentoraz žiaľ nemýlili a sľubovali ako natruc výdatný dážď, ktorý sa spustil ešte pred začiatkom pochodu a vo svojej vytrvalosti nechcel poľaviť. Z tohto dôvodu si väčšina kamarátov navliekla na seba pršiplášte a ako sa neskôr ukázalo urobili veľmi dobre, pretože nezmokli do nitky ako ja, ktorý som svoj nechal v batohu v domnení, že dáždik po pár minútach poľaví. No nepoľavil, ale naopak sa výrazne zintenzívnil. Po naplnení akademických 15 minút som zavelil na odchod a vydali sme sa smerom k Zorničke. Po zelenej značke pomedzi rekreačné chaty a penzióny sa vnoríme do bukovo-dubových lesov, v ktorých sa zjavujú aj prvé hubové objavy v podobe bedlí, ktoré skončia v rukách kamaráta Johnyho. Nasleduje krátka občerstvovacia prestávka, kde súperia medzi sebou cuvéé z Viničného oproti veltlínu z Modry, víťaza je určiť veľmi ťažko, pretože stále výdatnejšie prší, zhora, zo stromov a tuším kvapká už aj zdola a aj preto sa musíme ešte viacej ponáhľať do hlbín lesa. Na rázcestí naďabíme na roztrhaného diviaka, ktorý takto skončil zrejme po útoku líšok. V miernom minimálnom stúpaní pomaly ale iste dokráčame k sedlu nazvanému Tri kopce, kde sa križujú tri turistické značky – zelená, modrá – ktorou budeme pokračovať na Kuklu a žltá na Fúgelku /smer Dubová/ resp. Komárku /smer Zoška/.

Tu si dávame ďalšiu menšiu občerstvovaciu prestávku, zajedáme si poživeň nesenú v batohoch a tiež si dáme aj niečo ostrejšie, aby sa ruksaky odľahčili, pretože stále neprestávalo výdatne pršať a zima a chlad človeka vysiľuje. Po modrej značke šliapeme ďalej na Kuklu, pričom sa terén viditeľne mení. A zrazu čuduj sa svete dážď poľavuje, ale o to viacej začína fúkať studený severák. Po ľavej strane sa objavujú prvé skalky a najzaujímavejšou je skala nazvaná Čertove zuby.