Pre prípad núdze mal náhradný aj bivak a veruže prišiel vhod. Otravnému dažďu nik nevenoval pozornosť, takže urazene opustil potlachovisko. Stretnutie nebolo iba o spomínaní, ale aj zrode nových zážitkov, ku ktorým sa budeme radi vracať počas zimných večerov. Hudobných nástrojov nebolo na rozdávanie a práve preto boli vzácne.

Každý, kto sa chvíľu zmocnil gitary, predviedol svoj repertoár a štýl, čím bola zaručená pestrosť hudobného programu. Organizátori pripravili priestor aj na súťaže. Škvarka sledoval regulérnosť v hode nožom a sekerkou a Živan preveril znalosti kamarátov z botaniky. Otázky neboli jednoduché. Z mnohých hláv sa parilo. A nebola to veru bežná para po daždi, ale z premýšľania. Keď už dňu začali klipkať viečka, zvolal Živan všetkých k pripravenej pagode. Šerif Vlk z T.O. Slanskí vlci zapálil fakľou spoločný spomienkový oheň. Zaznela trampská hymna Vlajka a po nej pridal Vlk niekoľko kamarátskych slov. O slovo sa kamarátsky podelil aj so šerifom Škvarkom z T. O. Hacienda. Pekelnícku palicu vyfasoval Bosky a v žiari výdatného ohňa odovzdali zástupcovia oboch osád víťazné placky. Pod rúškom zrodenej noci, sa kamaráti priznali, že tajne zriadené komisie šacovali pohľadom prítomných, aby večer vyhlásili najsympaťáčku a najsympaťáka, takže ocenených bolo napokon o niečo viac. Pekelník udržiaval oheň, gitara dobrú náladu a spomienky zaháňali myšlienky na spánok. Čas sa zastaviť nedá.