AhojAhoj 2013 -

14.9.2013 bol zapálený rozlúčkový oheň za kamaráta Buza T.O.Cherokee
Bodíky

Po pohrebe kamaráta Buza sme oslovili kamarátku Čajníčku (o.i. Buzova manželka), že by sme pripravili na chate Editky T. O. Colorádo River v Bodíkoch spomienkový oheň. Rodina a Kača súhlasili a tak sme sa dohodli na 14. september. Keďže sme geriatri a počasie už nie je ktovieaké sme začali čo najskôr s prípravami. Neskoršie by už bola zima a počasie by nám mohlo prekaziť prípravy. V Bodíkoch bolo ako tak znesiteľné počasie –síce trochu pod psa, ale pagodka sa postavila malá, skromná, aký bol Buzov celý život. Stavali ju Janko,Tony,

Bača a Pyton spoločnými silami. Rodina priniesla vence, ktoré, boli na pohrebe v krematóriu. Tie sme pripravili k ohnisku. Okolo pol ôsmej prišli chalani z T.O.Cherokke. Editka T.O.Colorado River prečítala spomienkovú reč, ktorá nenechala ani jedno oko suché a zapálil sa oheň. Pagodku zapálili Buzove deti - Luňo, Kačka a Vrabčák. Do nebíčka sme mu zahrali obľúbenú pieseň Cherokee. Vlajku mali kamaráti z T.O. Diamond Grco a Ernest. Počas odznievania piesne sme uložili všetky vence do ohňa. Na spomienkovom ohni sa zúčastnili najvernejší kamaráti - Janko, Tony, Bača a Pyton , Jožan z Horizontu, Anička z Yukonu, Krígel, Slopko, Aňa, Terka, od Čajničky ešte pár kamarátov, od Colorada River Ja, Jano, Rocky, Bača, Tony.

Na terase búdy sme zotrvali v družnej debate a do skorých ranných hodín za tónov gitár.
Ahoj Buzo. Česť Tvojej pamiatke!

odznelo-čítala Editka T.O.Colorádo River
Stretli sme sa tu, aby sme vzdali hold kamarátovi Buzovi, ktorý nás náhle opustil po dlhej, ťažkej chorobe. Do trampského sveta sa pridal v roku 1971 do trampskej osady Cherokee, v ktorej zotrval dodnes.V roku 1979 si našiel svoju manželku Čaajníčku, ktorá porodila do trampského sveta 3 deti.Syna Luňa,, dcéru Kaču a syna Vrabca, ktorí taktiež chodia dodnes na vandre. V období od r.74 do 79 Buzo trampoval na Dunaji, kde prežil veľa krásnych zážitkov a chvíľ. Od 80-teho roku z dôvodu narodenia detí, začal chodiť na Zochovu chatu, Marovu búdu do Rače. Keď deti podrástli v 87 začal chodiť na Košariská a do Ivanky pri Dunaji a tam skončil svoju vandrácku kariéru. Posledné prežité roky od 2008 chodil už len zriedka na potlachy. Jeho posledná akcia bola práve tu, na tomto fleku v Bodíkoch na prvom ročníku trampskej Geriatrie.Preto sa lúčime s kamarátom Buzom, všetci kamaráti Geriatrici,manželka, deti... A teraz kamarát drž nám miesto na tom nebeskom potlachovisku a zapalujeme Ti tento oheň...