podvečer vystupujeme z dostavníka Slovak Lines v obci Smolenice, ktorá sa  spomína od roku 1256 a patrila svätojurským a pezinským grófom, od 18. stor. Pálffyovcom. Od 16. stor. sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s erbom. Kráčame severovýchodným smerom popri zámku do prírodno-krajinárskeho parku, ktorý voľne prechádza do hustého malokarpatského lesa a kde neďaleko studničky zatáboríme.

Sobotné poludňajšie slnko si vytienime na Hradisku, ktoré sa nachádza na dominantnej vyvýšenine nazvanej Molpír. Na jej vrchole s pomerne prudko klesajúcimi svahmi sa nachádza niekoľko terás, ktorých zlomy boli využívané pri výstavbe pravekých valov. Prechádza ním náučný chodník s informačnými tabuľami, ktorý má tvar sľučky. Na ploche Hradiska sa nachádza niekoľko zrekonštruovaných, resp. náznakovo opätovne vystavaných častí fortifikácie. Najstaršie archeologické doklady pobytu človeka na Molpíri (názov má pravdepodobne predslovanský pôvod) pochádzajú z neskorej doby kamennej a bronzovej. Koncom 7. stor. p.n.l. tu ľud  kalenderberskej kultúry vybudoval

mohutné hradisko (chránené valmi a zosilnené múrom z nahrubo otesaných kameňov), ktoré bolo dôležitým mocenským, kultovým a remeselným centrom regiónu. Za unikátnym, dodnes sčasti zachovaným úsekom kamennej hradby s bránou a zvyškom bašty stáli domy zoskupené do ulíc i tajomná svätyňa s trojicou obetísk. Ďalšie nálezy sú známe z rímskej doby a obdobia sťahovania národov, hlinené valy z halštatskej

doby aktívne využívali aj Slovania. Terénny výskum pokračuje aj v súčasnosti. Vo Veľkomoravskom období jeho význam upadol a po násilnom zániku v 2. pol. 6. stor. p.n.l. už Hradisko neobnovili.
Po prehliadke prechádzame cez cintorín,

vyhorel a zmenil sa na ruinu. Dlhoročné spory o dedičný nárok sa skončili v roku 1864 a panstva sa ujal rod Pálffyovcov, ktorý na základoch rozvaliny začal stavať romantický zámok podľa projektun budapeštianskeho architekta Jozefa Huberta. Stavebné práce však boli ukončené až po zoštátnení po roku 1945.
Počas prehliadky si vychutnáme výstavu detských kočíkov zo zbierky kastelánky (nachádzame aj typy, v ktorých nás naše mamky čičíkali), výstavu modelov vláčikov a hradov, no najmä skvelý kruhový výhľad zo šesťbokej veže, ktorý využívame na panorámovanie. Salóny a chodby sú síce

štýlovo zariadené, ale nenachádzajú sa tu žiadne historicky cenné artefakty. Zo zámku sa vraciame do Smoleníc okolo neskororenesančného rím.-kat. kostola Narodenia Panny Márie (výskumy ukázali skorší stredoveký pôvod), do ktorého práve mieri svadobný sprievod popri barokovom stĺpe

 ďalšiu poznávačku.Tá sa týkala preskúmania diery pri tábore a jaskyne Driny – jedinej sprístupnenej v Malých Karpatoch. Leží na západnom svahu vrchu