Č
L
Á
N
O
K

Letný týždňový splav. 30.7. až 6.8.2016 Trasa: od Dobrohošti 1842 rkm po Szentendre.
Od 30. júla bol naplánovaný týždenný splav z riečneho kilometra 1842 až do Szentendre. Už v piatok 29. júla boli na riečnom kilometri 1842 pri obci Dobrohošť kamaráti Dolfica, Dolfo, Kľačko a Pedierko, aby postrážili privezené člny a veci. Večer nechýbal ani ohník a gitarka a občasné návštevy kamarátov s autami. Ráno sme sa tam hromadne postretali a na splav vyrazili tieto posádky:  Pramica s kamarátmi Dolficou,
Kittym, Seplom, Ginom, Dlhým a Rudom. Katamaran z kanoí s ivančanmi: Emil, Cigáň a Špricek s vnukom Andrejom. Katamaran z kanoí kde sedeli Korado, Emil, Dolfo a Klačko. Sólo kanoe kde išiel kamarát Boris. Nafukovací čln kde sedeli Nataša, Paľo Seplov zať, Paľo Zamkovský a Pedierko.
V sobotu sme dopoludnia vyrazili z riečneho kilometra 1842 a hneď sme si aj pripili šampanským. Obdivovali sme krásnu dunajskú prírodu a občas obchádzali miesta, kde sa čerila voda na čo nás aj občas obozretne upozornil Kitty. Obednú prestávku sme mali v Gabčíkove v Hulam Csárde, kde sme si dali z najmä z rybacín obed.
 

 

Odtiaľ sme pokračovali ďalej až sme sa v Sápe spojili s kanálom, ktorý ide smerom od priehrady v Gabčíkove. Za mostom Medveďov sme sa na maďarskej strane zložili na pláži, že tam prenocujeme. Večer nechýbalo kúpanie, ohník, gitara, trampské pesničky a dobrá nálada aj keď občas obťažovali komáre.
V nedeľu po raňajkách sme sa nalodili a pokračovali ďalej v plavbe po prúde Dunaja. Na 1800. riečnom kilometri alias nulke prebiehal vodácky uvítací rituál pre tých, ktorí tadiaľ ešte nešli. Kitty sa vyzdobil rastlinami ako dunajský Neptún, my sme si s ním pripili a on nás pleskol pádlom po zadku a šplechol na nás vodu . Obedňajšiu zastávku sme mali v Gonyu. Plánovaná bola krátka pivná prestávka, ale sa to natiahlo a tak sme odtiaľ vyrazili až okolo druhej poobede, našťastie (prečo našťastie dočítate sa nižšie).
Špricek a jeho gitarka
Plavíme sa ďalej, obdivujeme peknú podunajskú prírodu a pred nami čierňava, blesky (ďalej od nás), do člnov fúkal studený vietor a šľahal mierny dážď, ale dalo sa. Na chvíľku sme aj prirazili k brehu a vyčasilo sa. Kittymu počas silného vetra na Dunaji aj odfúklo klobúk niekam do neznáma. Pred nami sa ukázali kopce Maďarska a železničný most spájajúci Komárno a Komárom. Naša posádka pod vedením kormidelníka Paľa Zamkovského zahla v Komárne do Váhu a kúsok nad sútokom Váhu a Dunaja sme zakotvili čln. Vyšli sme hore schodmi a zo zatopeného parkoviska stekala do Váhu voda. Ľudia nám hovorili aká bola poobede v Komárne poriadna lejavica a potopa. V krčme sme sa navečerali a pokračovali v plavbe až sme prišli na breh pri dedine Iža, kde už boli naši spolu plaviaci sa
kamaráti. V nedeľu večer sa od nás odpojili Gino, Nataša a Paľo Seplov zať.
Z auta nám telefonovali v akej hroznej lejavici a búrke idú. My sme sa zložili na táborisku pri strelnici za dedinou Iža. Večer sa zatiahli mraky a začala poriadna búrka, lejak a vetrisko. Kamaráti pozaliezali do stanov a ja do altánku. O chvíľku za mnou prišli Rudo a Klačko. Keď som manipuloval s vecami, čo som si zložil pod altánkom, nejaké zvieratko mi vybehlo z vecí, ale neviem čo to bolo. Asi sa chcelo ukryť pred búrkou. Dali sme si víno, zahrali na gitare, niečo pospievali a uložili sme sa do spacákov pod altánkom.
Ráno sa počasie umúdrilo a mohli sme pokračovať v plavbe ďalej. Prestávku sme mali v jednej krčme v Moči a odtiaľ sme pokračovali ďalej, až sme prišli k ostrovu Barnabáš .
Tam sme chceli táboriť, ale povodeň v roku 2013 ostrov nešťastne zmenila, takže to nebolo možné. Utáborili sme sa teda na maďarskom brehu kúsok za Barnabášom. Klačko s kamarátmi spravili výborný
guláš z konského mäsa, pri ktorom od chuti mnohí z nás z recesie erdžali. Guláš bol výborný, ochutený dobrým vínom, náladou so sladkým drevom, spevom a večerným ohníkom.
V utorok ráno sme sa nalodili a pokračovali v plavbe až sa pred nami objavila Ostrihomská katedrála a Štúrovo. Pred Štúrovom sme zabočili do bočného dunajského ramena na maďarskej strane až sme prišli do mesta Ostrihom. Zaparkovali sem pod jedným mostom a odtiaľ sme si niektorí vyšli hore na Ostrihomskú katedrálu a niektorí až na vyhliadku na kupole katedrály, odkiaľ boli krásne výhľady na široko ďaleko. Poobede okolo tretej sme pokračujeme v plavbe ďalej a plavíme sa popod Kováčovské vrchy, okolo sútoku s Ipľom až máme po obidvoch stranách Maďarsko pri dedine Szop.  Kúsok za Szopom pod pohorím Borzseny
na druhom brehu Dunaja kotvíme v Domosi, kde sme a na lúke utáborili a postavili sme si stany. Večer nechýbali trampské pesničky a dobrá nálada.
V stredu ráno sme si urobili turistiku na roklinu Rám do pohoria Pilis, kde boli krásne rokliny a vodopády. Poobede nám kamaráti z T.O.RedRiwer II alias Američania urobili v kotlíku obed, tak sme sa najedli. Kamaráti ohlásili na miestnom úrade, že tam táboríme (keď sa tam táborí dve noci treba to ohlásiť na MÚ). Večer opäť dobrá náladička pri gitare ako aj kúpanie sa v Dunaji – večerná hygiena.
Vo štvrtok pokračujeme v plavbe ďalej až sme zakotvili v mestečku Visegrád, objednali si mikrobus a vyviezli sme sa hore na hrad. Poobzerali sme si hrad a pekné výhľady, odviezli sa mikrobusom dole a pokračovali v plavbe, až sme zahli do bočného toku Dunaja s názvom Szentendre Dunaj.

Pozreli sme si peknú prírodu a pripájajúce sa ramená lužných lesov pri tomto toku. V Szentedre sme chodili hore dole a hľadali miesto na utáborenie sa. Ivančan Emil zostal na jednom mieste s ohniskom strážiť potencionálny flek a my sme sa vybrali pozrieť, či niečo lepšie neuvidíme. Nevideli sme a tak že sa vrátime k Emilovi. V tom vidíme, že nejaký cudzí muž stojí pri Emilovi. My že kto to môže byť? Vyslovil som takú hypotézu, že možno príslušník rendorség v civile a že to bude sranda. Alebo niekto, komu patrí ten pozemok. Emil nám povedal, že môžeme sa tam utáboriť, že to ohnisko a stôl tu je pre vodákov a že on sa s ním po nemecky porozprával.
Pochválil som Emila, že je dobrý diplomat. Nastal večer, stavanie stanov, ohník, gitarka a narážky, že zajtra má Klačko narodeniny a že mu urobíme narodeniny . V piatok sme vegetili pri vode, kúpali sa, alebo sme si zašli do Szentedre do krčmy na halásle a pivo, alebo sme si popozerali divočinu blízkeho lužného lesa. Večer sme si urobili rozlúčkový večer, poďakovali sa hlavnému organizátorovi Klačkovi a keď išla okolo loď, zaspievali sme si hlasito živió, živió. Večer sme sa bavili pri trampských pesničkách a to sme celé nazývali Klačkove narodeniny  až sme zaliezli na nocľah.
Ráno sme sa najedli, začalo pršať, tak sme nasadli do člnov a priplávali k najbližšej zastávke kompy.
Odtiaľ sme už premiestnili veci na najbližšie parkovisko a čakali na autobus. Potom sme naložili člny, veci a autobusom sme sa prepravili na Keson (búda na pontóne, ktorý majú kamaráti z T. O. Red Riwer II. vo Vlčom Hrdle) a na loď Admirál, ktorú majú Kamaráti Admirálskej Kotvy v Rusovciach a lode sme dali na pôvodné miesto. Niektorí z nás zostali ešte zo soboty do nedele na lodi Admirál pri dozvukoch zo splavu a ďalej nám ostali už len pekné spomienky. Ďakujem kamarátovi Klačkovi za zorganizovanie splavu a všetkým kamarátom za všetko dobré čím prispeli.
                                                      Bolo výborne. Pedierko.
  foto Dolfica a Pedierko a článok poslal Pedierko
 pozadie Otep
 (Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)		  

© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024