AhojAhoj 2018 - 100.výročie trampingu - SPOLOČNÝ OHEŇ TURČIANSKYCH TRAMPOV

September
2018

100.výročie trampingu - SPOLOČNÝ OHEŇ TURČIANSKYCH TRAMPOV 22.9.2018

foto Pekelník

Spomienky Viery - Ako som spala pod širákom.
Použité:História a budúcnosť trampingu v žilinskom regióne (Turiec, Žilina, Orava, Kysuce)
Vydalo: Trampské združenie Severka, Martin © 2016 Vydanie druhé (upravené a doplnené),
Zodpovední redaktori: Adalbert „D´Ady“ Mezei Jana „Amazonka“ Matzová Ján „Modok“ Dulla
Strašne som túžila ísť. Počula som zážitky z osady: „Spali sme pod senníkom. Večer pri ohni sa spievalo, prechádzka pralesom...“ To je romantika. Strašne som chcela ísť. Neviem, ako sa mi to podarilo, ale išla som. Išla som! Nováčikovia sme boli štyria. Viedol nás sám šerif osady Texo. Stretli sme sa na autobusovom nástupišti. Zrátali sme drobné, dali si štartovné pivo a išlo sa. Autobus nás viezol, až kam mohol. Potom sme šlapali. Najprv sme prešli Čertovou bránou, ako uškom ihly.

Popri potoku nás viedla kľukatá cestička ďaleko do hôr. Išli sme dlho, ale nevadilo, cieľ cesty bol jasný. A zaslúžene náš. Odbočili sme doľava na malú lúčku. Na nej senník, ohnište a pár svrčiniek. Pri ohnisku boli osadníci a niečo kuchtili. Tak to je Florida. Zložili sme si veci pod senník. Na striešku sme pripli igelity a prisadli si k ohňu. Ani neviem, čo som jedla ja, ale viem, že šerifovi na panvicu vpašovali kožu zo slaniny. Tak si ho doberali, aby nám bolo veselo. Pri ohni bolo príjemne, teplo. Sedeli sme dlho do noci. Prišiel čas spať. Políhali sme si vedľa seba tak, aby sme mali hlavu pod senníkom a nohy von. Ešte sa chvíľu ticho hovorilo a potom nastalo ticho... Ticho, ktoré v ušiach bolelo. Každý nepatrný zvuk znel ako v zosilovači. Napínala som uši, odkiaľ ide ten-ktorý zvuk a kto ho asi vydáva...

To vôbec nebolo ticho! Všetci spali. Ja som nemohla! Tak som len ležala a dívala sa, ako sa po zarosenom igelite spúšťajú slimáky. Zvláštna noc. Bála som sa, aj keď neviem čoho. Cítila som sa ako zrnko prachu a bolo mi jasné, že tu platia iné zákony a pravidlá. Aj keď som oka nezažmúrila, spala som pod širákom... Ráno prišlo rozpačito. Najprv ranná hmla a potom krásny slnečný deň. Povyzliekali sme sa a dospávali na slnku…

Spoločný oheň turčianskych trampov k 100 rokom trampingu
V dňoch 21. až 23. septembra 2018 sa v predhorí Veľkej Fatry pri obci Mošovce zišli nielen turčianski trampi, aby si slávnostným ohňom pripomenuli 100 rokov existencie trampingu. Predchádzali mu týždne príprav a pracovných stretnutí.
Nálada bola skvelá už v piatok, pri nástrojoch sa striedalo toľko hudobníkov, že sme žartom uvažovali, čo vlastne budú zajtra robiť pozvané trampské kapely... Nádherné počasie cez deň a rovnako nádherné okolité hory a lúky zaliate svitom dorastajúceho mesiaca nijako nenasvedčovali prorokované zhoršenie počasia.
Počasie sa v noci naozaj zhoršilo a nad miestom potlachu sa postupne prehnala kopovitá oblačnosť sprevádzaná hojným dažďom. V sobotu pred desiatou sa však posunula ďalej na východ a dážď ustal. Okrem klasických potlachových stavieb boli pripravené aj ďalšie miesta pre rozjímanie a zamyslenie: „Strom duší“ (so zavesenými fotografiami či menovkami zosnulých turčianskych kamarátov), v tee-pee „sieň trampských tradícií“ s výstavkou Dolfových grafík, Lukeho kreslených vtipov na ním obľúbenom fľašovom médiu, kroník..., poštový úrad (kde sa podpisovali a rozdávali pamätné odznaky a pohľadnice).
Po slávnostnom otvorení potlachu maršálom 100-ročného ohňa Frigom sa uskutočnili súťaže, prekladané minirecitálmi hudobných skupín Inoväť, Bobri, Kamaráti a Šťastní chlapci.
Pohodová atmosféra celého dňa vyvrcholila za šera obradným zapálením slávnostného ohňa, spojeného s krátkym prierezom histórie česko-slovenského a turčianskeho trampského hnutia.
Podujatia sa zúčastnilo čosi vyše dvesto kamarátov a kamarátok. Modok