S
hlbokým
zármutkom
vám
oznamujeme
(my
Korlátski),
že
osadné
rady
navždy
opustili
moje
a
Sťorove
botky
trampícke.
Rozlúčkový
obrad
konal
sa
na
novozaloženom
krchove
Korlatu
v
malebnom
zákutí
Slepej
lúky.
Pozostalý
Sťora
neuniesol
ťažkú
stratu
(a
to
miesto
ohlásených
kanád
dovliekol
na
zakopanie
neohlásené
pohory
...)
a
psychicky,
či
dokonca
fyzicky
sa
zrútil
za
neustáleho
utšovania
bytosti
mu
najbližšej
...
trúchlaci
pozostalí
sa
následne
presunuli
k
ohnisku,
by
varený
vínom
zahnali
chmurné
myšlenky
a
naplnili
poslené
želanie
nebožtíkov
- z
funusu
zo
spevom.
Lež
zásoby
vína
nie
sú
nekonečné
a
nezostávalo
iné,
ako
zdolať
drsnou
malokarpadskou
nocou
cestu
nelahkú
do
lokálu
rozbežského.
Silnejší
jedinci
po
záverečnej
zbytok
mrazivej
noci
strávili
v
novoobjavenom
hoteli
pre
zblúdilých
trampíkov
a
svojím
obetavým
pobytom
pri
-12
celziovom
mraze
otestovali
objekt
pre
ďalšie
prípadné
použitie.
(...
bola
tam
skurvená
zima!)
Uronte
prsím
drobnú
slzu,
ale
nezúfajte,
veď
čo
so
starými
škrpálmi,
do
ktorých
tečie,
keď
je
tolko
nových
a
báječných
na
trhu.
S
pozdravom
váš
-
bača
-