|
Tento deň sme
plánovali spolu zo
Špagetkou a s Fukatým
celý týždeň, aj sme
tento očakávaný plán
uskutočnili. Počasie
nebolo bohvieaké,
skôr by som tvrdila,
že extrémne
nepriaznivé, ale ani
tak nás to
neodradilo
uskutočniť túto
výpravu. Autobusom
sme sa vyviezli na
Fačkovské
sedlo a odtiaľ po
turistickej značke
na vrchol tejto
krásnej hory. Mali
sme skvelé tempo,
nikam sme sa
neponáhľali. Popri
pomalej chôdzi sme
zdokumentovali našu
výpravu
fotografiami. Na
trase sme boli sami,
tak cesta nebola
prešľapaná a vietor
nám fúkal sneh do
tváre ako besný
čert. Ktovie, možno
sa práve ženili
a tancovali okolo
nás ako diví. Po
Revánske sedlo
sa išlo celkom fajn,
ale ako sme
pokračovali ďalej,
už to bolo horšie.
Tu sme stretli aj
Alpinistov ktorí,
tam táborili. Ako
sme stúpali vyššie,
počasie sa
zhoršovalo viac
a viac. Tesne pod
skalou to bolo
najhoršie, lebo
nebolo vidieť ani na
krok pre veľkú hmlu.
Mala som pocit, že
kráčame v mliečnej
dráhe. Ten útes som
obišla kvôli
nebezpečenstvu pádu,
keďže mám strach
z výšok a nechcela
som riskovať. Hore,
kde už rastie
kosodrevina bola
väčšia časť
zľadovatená
a stúpalo sa horšie.
Snehu bolo až po
zadok, tak sme sa
brodili ako bociany.
Konečne, keď sme sa
dostali ku krížu,
náš úspech bol na
správnom mieste. Pri
srdci nás hrial
príjemný pocit
vytrvalosti. Dlho
sme sa nezdržali
hore, lebo pri
takomto počasí to
bolo nemožné. Hore
sa však rozfúkalo
a spolu so snehom
nás táto víchrica
poriadne ošľahala.
Nemohli sme sa ani
podpísať do knihy
návštev, lebo
prepisovačka bola
zamrznutá. Po
desiatich minútach
sme zostupovali
dole, no bolo to
ešte horšie ako keď
sme stúpali na
vrchol. Po troch
hodinách stúpania
nám ešte viac
nasnežilo, tak sme
sa skutočne brodili
v snehu z posledných
síl. Za odmenu sme
si dopriali
bryndzové halušky
v miestom salaši
Kľak, ktoré boli
znamenité.
Vyčerpaní, ale
s krásnym pocitom
sme odchádzali domov
.
T.S. Tarantula! |
