panujúcej zábavy alebo sa pridali k hudobníkom (tento potlach sa ozaj tuším stále hralo...). Na celtách boli vystavené krásne ceny pre trampských súťažiacich. Vedľa  cien bolo niečo pozoruhodné, zaujímavé a poučné asi pre všetkých, čo sme boli v Ivanke. Lupi pripravil netradičnú výstavku o živote našich keltských predkoch. Pozostávala z knižky a rôznych výrobkov, ktoré boli vystavené na teľacej koži - väčšinou to boli zbrane (bodáky, sekery, násadce) a iné predmety, ktoré Kelti používali.
    Po oficiálnom zahájení a privítaní kamarátov v Ivanke o 14 hodine začali súťaže. Súťažilo sa v detských súťažiach, potom v trojboji (hod guľou, diskom a granátom  na kuželky), v hode sekerou a nožom a v preťahovaní lanom.

      Počas súťaží sa objavil Jožko a porozprával ako sa on a Vladka s desiatimi trampami dostali do Ivanky po Malom Dunaji. Tu je jeho popis trasy: Je horúce leto a s Túlavou Sestrou Vladkou sme si robili plány, ako sa dostaneme na  potlach do Ivanky k Rusovi... Premýšľaniu urobil koniec Pančo, ktorý povedal, že on s Pavlou idú na kánojke a spýtal sa, či sa nepridáme. Okamžite som sa rozhodol, lebo pred časom som sa bavil s Vladkou, že rada by skúsila kánojku. Samozrejme súhlasila. V sobotu dopoludnia sme sa stretli na brehu Malého Dunaja vo Vrakuni. Desať ľudí na päť kánoí. Nalodenie prebehlo úspešne, nikto sa o eskimáka nepokúsil a v tej horúčave sme si plavbu naozaj užívali. Neponáhľali sme sa, pádla sme používali najmä na udržiavanie smeru. Počas plavby sme dvakrát vystúpili na breh, povystierať kosti, dokonca sme sa aj

Nedeľné slniečko zrána rozohrialo vzduch, ale nám bolo pod stromami dobre, tak sme si pohodu ešte spoločne užívali. O 10.00 usporiadatelia slávnostne potlach ukončili, odovzdali upomienky za vlajky a začalo sa pomaly baliť. Dobre sa všetkým balilo pri muzičke, ktorou nás ešte aj nedelné dopoludnie obšťastňovali hubobníci. A určite k zdarnej akcii dopomohlo aj nádherné počasie - na Ivanku neobvyklé.
            Tohto „trojpotalchu“ sa zúčastnilo asi 200 kamarátov...