|
Expedícia Oskoruša
(Festival Slunce a vandrovačka Mikroregiónom Strážnicko)
(11. - 13. 7. 2014) |
|
|
TD
Pátrači
(Sancho
a
Plamienka)
vyrážajú
na
víkendovku
"po
starom",
čiže
osobákom
cez Kúty
do
Skalice.
Zapadajúce
slnko im
zamáva
na
stopovačke
do
Sudoměřic,
ale je
to mŕtva
zóna.
Musia v
dedine
počkať
na
posledný
dostavník
do
Strážnice.
Miestny
borec im
ukáže
skratku
do
zámockého
parku, v
pokladni
vyzdvihnú
predplatené
lístky a
rozbijú
chrápenhaus
v campe.
Piatok
určila
dramaturgia
festu
ako
Keltskú
noc, tak
popri
muzikovaní
Asonance
a
Českého
srdce
hodia
čučku
areálom
-
ochutnajú
haruľu,
rozšíria
diskografiu
aj
knižnicu
o ďalšie
exempláre
a
podporia
kúpou
ručnovýrobcu
príveskov.
|
Slnečná sobota ich vyťahuje zo spacákov, cez sprchy až do infocentra v starobylom mestečku s vinárskou, no najmä folklórnou tradíciou. Pozrú si Veselskú bránu, resp. jej bašty - pozostatky opevnenia proti Turkom z pol. 16. stor. Spúšťa sa lejavica, tak zaliezajú do cukrárne, aby celé mokridlo prečkali pri zákuskoch a káve v družnom rozhovore s bývalými montérmi, ktorí majú na Bratislavu s jej vinárničkami, krčmami a tanečnou Štefánkou zo šesťdesiatych rokov skvelé spomienky. Prestáva smokliť, po očku mrknú do Mestského múzea na Námestí Slobody, nalejú sa zonkou a vylezú do vnútra Strážnickej veže zo 17. stor. s hodinami a zvonmi a parádnym výhľadom na celé mesto. Ich ďalšie kroky vedú k Baťovmu kanálu s možnosťou vyhliadkovej plavby, ale čas nevydá a presunujú sa do Skanzenu - múzea dediny juhovýchodnej Moravy. Je tu viac ako šesťdesiat zaujímavých objektov na ploche 16 ha v krásnom a pokojnom prostredí. Potešia nielen samotné stavby, ale aj ukážky sedliackeho života, napr. tkanie látky na krosnách. |
|
Blíži sa 17. hod a s ňou pokračovanie muzikovania s nášupom hneď na úvod - Nezmaři a symfonický orchester ZUŠ Uničov. Už ich zažili vlani na Lodenici, ale ryvoloviny a nezmarovky v takejto coververzii sú zo skla vyfúknuté. Nasleduje Hradišťan, Jitka Šuranská a Pavel Helan, no týchto počúvajú na fotoprechádzke podvečerným Zámockým parkom z 1. pol. 19. stor., ktorý nechal vysadiť vtedajší zámocký pán gróf F.A. Magnis. Sú tu dva rybníky a mŕtve rameno, dendrologický chodník s infopanelmi pri najvýznamnejších stromoch a namakaná platanová aleja. Prírodnú atmosféru dopĺňajú drobné stavby - horárnička, kaplnka s ľudovými ornamentami a busty vynikajúcich primášov Samka Dudíka a Jožky Kubíka. Do amfíku sa vracajú na obohrané fláky medveďoviek v podaní Franty Nedvěda a jeho Tie Breaku. O to väčšiu radosť im pripravil Folk Team, ktorého kapelmajstrom je Pavel Kopřiva, ktorý je zároveň aj šéfom tohto Festivalu Slunce. Počas polnočného countryrocku Petra Kocmana to zabalili a šli založiť ucho. |
|
V
nedeľu
spakovali
svišťa
do
kredenca
a hybaj
dostavníkom
na
Lučinu.
Tu, v
rekreačnom
stredisku
pri
jazere
zisťujú,
že okrem
Oskorušového
náučného
chodníka,
ktorý
majú v
pláne,
je tu
zriadený
aj
Orchideový
a 17 km
okruh
Bukovina.
Je teda
jasné,
že
budúci
rok
jedným z
veľkých
vandrov
TD bude
Slovácko,
aj keby
sa
súdili.
Zatiaľ
ale
zlogajú
kávou
zaliatu
sklovinu
a
vydusia
na Kuní
horu. Od
nej už
vidno
vyhliadku
na
Travičnej,
ale
skôr,
ako z
nej
poriešia
kochaničku,
prepátrajú
miestny
Salaš.
Je to
obnovený
areál
salaša z
19.
stor., v
súčasnosti
zameraný
na
voľnočasové
aktivity
pre
výletníkov.
Areálom
vedie
náučný
chodníček,
na
ktorom
okrem
zrubových
domcov
je aj
bylinková
záhradka,
funkčná
chlebová
i
keramická
pec,
amfiteátrik,
jazierka,
ovce,
kozy,
lanová
dráha aj
húpačky.
Miestny
"bača"
kedysi
tiež
trampoval
za osadu
Měsíční
údolí,
takže
rozhovor
nebral
konca.
Nuž ale
nedá sa
brzdiť,
treba
ísť ešte
ďalej.
Vyhliadková
plošina
je vo
výške 33
m, k
čomu
treba
pripočítať
ešte
nadmorskú
výšku
vlastného
vrcholu
Travičnej,
ktorá má
380
m.n.m a
vedie na
ňu 177
schodov. |
|
Bola
postavená
v roku
2000 a
okrem
možnosti
oddychu
na
lavičkách,
kúpy
spomienkáčov
a
nanukov
sú tu aj
panely
so
zaujímavosťami
okolitej
flóry a
fauny.
Majú
pekný
čas a
ďaleký
výhľad
na
Dolňácko,
ktorého
časťou
okolo
Hodonína
sa
pretúlali
minulý
rok,
Biele
Karpaty
s Veľkou
Javorinou,
ale aj
napr.
Žalostinou,
na
ktorej
predvlani
lágrovali
na
vandri
po
Chvojnickej
pahorkatine.
Z kopca
zostupujú
do
Radějova
Drevárskym
chodníkom,
popri
ktorom
sú
drevené
sochy
"bájnych
bytostí
Karpát"
(karpatský
vietor,
babica,
škriatok,
drak...)
Sochy
vznikali
v rokoch
2004 -
2005 v
rámci
stretnutí
miestnych
ľudových
rezbárov
na už
spomínanom
Salaši
Travičná.
|
|
|
Pani, ktorá mala službu v Radějovskej informačke, keď slovo dalo slovo a vykľulo sa, že jej synátor bol s Ochranou dravcov na Slovensku v Maďarsku, a keďže Pátrači sú s dravčiarmi kamoši, bola samá ochota a do baťohov pribudli cenné letáky na budúce poznávačky, ako aj pohľadnice a rady na cestu. Opäť sa začína zaťahovať, tak vandrovníci prešľapávajú do Tvarožnej Lhoty do Múzea oskoruší. Jarabina oskorušová (Sorbus domestica) je mohutný a krajinársky veľmi dekoratívny strom z čeľade Rosaceae. Rastie v Európe od Španielska po Turecko, nevytvára súvislé porasty, ale rastie roztrúsene. Má najtvrdšie drevo zo |
všetkých európskych drevín. Plody majú sladkú, jemne aromatickú chuť a používajú sa na výrobu kompótov a marmelád. No a keďže sme na Morave, tak, samozrejme, sa z ich šťavy vyrába buď čisté oskorušové víno, alebo sa pridáva do ovocných štiav, muštov a vín, ktorým zachováva pôvodné jasné farby a arómu. Z uležaných plodov sa dajú spraviť aj likéry či vysoko cenená pálenka, ktorá s medom a bylinami je vhodná na liečenie i prevenciu prechladnutia. Po prehliadke s vyčerpávajúcim výkladom zmáknu stop na stanicu v Strážnici. Začína pršať, a tak sa rozhodnú pre návrat železnicou cez Břeclav do rodného Panelária v Údolí smogu. Vytešení zo spoznania ďalšieho kúta našej krásnej krajiny končia vander s prísľubom istého návratu. Možno aj na bajkoch.
Peter Sancho Košický TD Pátrači Bratislava |
|
foto
Plamienka
článok
poslal
Peter
Sancho
Košický
TD
Pátrači
Bratislava
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
|
© 2014 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|