Výstup na Kľak 1.5.2010
Tohtoročný prvomájový víkend
bol ako na objednávku. Nad
ránom spŕchlo a potom už
celý deň svietilo slniečko,
takže zem nádherne voňala
všetkými možnými vôňami.
S kamarátkou Tarantulkou sme
si vymysleli, že si urobíme
výstup na Kľak a potom
prespíme na Reváni
u kamaráta Emera na búde.
Lebo predsa len - medveď nie
je kocúr a v tomto období
ich tam je požehnane. Nuž
takto sme to mali vymyslené,
ale ... Vo Fačkovskom sedle
(792 nmv) sme sa zoznámili
s horskými záchranármi
Jozefom a Jurajom, ktorí nás
po výstupe pozvali k nim na
kávu - takže sme si na ich
chate zložili batohy
a vybrali sa zdolať Kľak „na
ľahko“. Vyrazili sme od
Starých ciest (835nmv)
a potom sme už len stúpali
a stúpali. Keď sme zdolali
desiatu zákrutu (ak Evka
dobre rátala), ocitli sme sa
na Reváňskom sedle
(1184nmv), o
dkiaľ
už bol vidieť cieľ našej
cesty, skalnatý vrchol
Kľaku. Niečo sme zhltli a po
chvíľke oddychu a sme
pokračovali lesom až na
koniec žltej značky
k zvyškom starej chaty pod
Kľakom. Tak ako sa menila
naša nadmorská výška, menila
sa aj flóra okolo nás.
Zatiaľ čo sme dole mohli
obdivovať skromné fialky a petrklúče,
hore nás spoza snehovej
perinky privítali snežienky.
Skalnatý záver výstupu bol
nádherný a zakrátko sme
stáli na vrchole pod známym
slovenským dvojkrížom, kde
sme neodolali spoločnej
víťaznej fotografii. Spotené
čelá nám tam ovieval
príjemný vetrík a tak sme sa
usadili, chrumkali kaleráb
a obdivovali tú krásu.
Viditeľnosť bola dobrá a my
sme sa nemohli vynadívať na
doliny a kopce sfarbené
nespočetným množstvom
odtieňov zelenej. Po pol
hodinke sme začali
zostupovať dole tou istou
cestičkou, len na Reváňskom
sedle sme kúsok odbočili,
aby sme sa vyhli topiacemu
sa snehu a blatu a prišli
čisté a ako sa patrí do
salaša Kľak na perfiškové
bryndzáky. Veru sadli.
Okolo pol štvrtej sme
s plnými bruchami prešli
posledných dvadsať metrov k
„našej“ chatke už pomedzi
prvé kvapky dažďa... Kým sa
vypršalo, voňavá šálka kávy
padla vhod a potom sme sa
všetci šli prejsť po
Fačkovskom sedle. Na Hornej
chate nás opäť chytil riadny
lejak, ale nám pod
prístreškom moc neublížil.
J
Keď utíchol, rýchlo sme
prebehli „domov“, rozdúchali
ohník a bavili sme sa až do
neskorej noci.
V nedeľu ráno sa citeľne
ochladilo a nádherná
inverzia nám postupne
zahalila celé údolie, chatky
aj Kľak....
Tarantulka, vďaka Ti za
krásny víkend.
ahoj Lackie
