POHODOVÝ  VAŽEC

  účastníci : Jarka Majo, Danka, Kvetko, Packa, Cvrko,Vanda,Peťko,Ninka

Važec, názov tejto slovenskej dedinky vo mne evokuje krásne spomienky na dni 5.-8.3.2009. V týchto dňoch sme sa vybrali na pohodový predĺžený víkend, plný príjemných chvíľ a zážitkov. Trávila som ho spolu s kamarátmi Lackie, Kvetkom, Packou, Majom, Cvrkom, Vandou a ich detičkami Peťkom a Ninkou.

Do Važca sme išli autami a celú cestu sme sa smiali a smiali. Jedine Danka prišla do Važca vlakom, nakoľko prišla priamo z liečenia. Po príchode na chatu (štvrtok) a ubytovaní sa, sme mali príjemný večer. Spravili sme si dobré jedlo, spievali sme, debatovali a popíjali až do neskorých hodín. Ráno nás prebudilo slniečko a kašľajúca Lackie, ktorá musela odcestovať domov, nakoľko sa jej zhoršil zdravotný stav. Tak sme ju išli odprevadiť do Štrby na vlak. Ranný odchod, bol prekvapením– Cvrkové auto sa zaborilo

	do bahna až po motor, takže chlapi mali čo robiť, aby ho dostali z blata von. Po polhodinovej lopote sa im to podarilo. Išli sme odprevadiť Danku na vlak a potom zubačkou na Štrbské Pleso. Už bol čas obeda, tak sme sa hneď usadili v reštaurácii na dobré jedlo a pitie. Po dobrom obede sme sa išli poprechádzať okolo Štrbského Plesa. Nakoľko sme mali so sebou aj detičky, tak sme celý program prispôsobovali ich tempu, čo v konečnom dôsledku vyhovovalo aj nám. Po prechádzke sme sa vrátili do Važca na chatu. Chata mala svoje čaro. Bývali sme všetci v jednej veľkej izbe. Kúrilo sa v krbe drevom – hlavný pekelník bol Majo. Voda sa nosila v 30 litrovej bandaske z priľahlého domu – hlavný zásobovač bol Kvetko. Na WC sme chodili do kadibúdky  na záhradu vzdialenej asi 15 metrov, cez bahnitý
terén v gumákoch od Cvrka, ktoré boli väčšie o niekoľko čísel, ale urobili nám super službu. Cvrko si za tie gumáky zaslúži zlatý metál – touto cestou mu celé osadenstvo ešte raz ďakuje. Umývali sme sa v studenej vode v lavóri a zuby sme si umývali na záhrade. Celú túto atmosféru a idylku, sme si vychutnávali plnými dúškami. Ďalší deň v sobotu sme sa odviezli do Smokovca a odtiaľ pozemnou lanovkou na Hrebienok. Urobili sme si prechádzku na Bilíkovú chatu, tam sme si dali pivo a kofolu, odtiaľ cez Studenovodské vodopády až na Rainerovú chatu. Tam sme zakotvili a posilnili sa dobrým bylinkovým čajom s horcom a borovičkou.  hodín. Všetci ktorý sa zahrievali týmto mokom, sa poriadne naťuťkali a celú cestu domov sa rehotali ako kone.Strašne sa šmýkalo, takžeo ozaj
	vtipné situácie nebola núdza – no proste sme sa bavili a smiali, až nás bruchá boleli. Citujem Packu, keď jej Danka povedala, aby napísala článok o Važci „to by tam museli byť samé vybodkované .......... také články by boli mládeži neprístupné a vyzeralo by to, ako morzeovkaJ môžem to napísať v morzeovke? J.“ Dankina odpoveď, citujem „ no nebola by to prdel ??? že vzhľadom na povážlivosť situácií Pacoš odporučila aby článok vyšiel v morzeovkeJ.“ Po príchode na chatu sme si uvarili dobré jedlo, spievali sme, hrali na gitarke, hrali karty, bavili sa, popíjali dobrý vaječný koňačik (ktorý pripravil Kvetko) a varené vínko, ktoré nachystali Cvrko a Vanda. Proste pohoda až do neskorých hodín .

           V nedeľu ráno sme sa začali baliť, upratovať dreveničku a vyrazili sme na cestu domov. Cestou sme sa zastavili na obed v štýlovej westernovej reštaurácii a potom sme už šli bez prestávky až domov. Bolo to pár krásnych a pohodových dní, ktoré si určite v čo najbližšom čase zase spoločne zopakujeme. Už teraz sa všetci tešíme na ďalšie stretnutie                     . AHOJ JARKA.

---