Jesenný vander s kamarátmi zo Závlčia cez Považský Inovec 14.-15.11.2009.

          Známa vrcholovka nás znova zlákala. Prijali sme pozvanie od kamaráta Pitkina a tak po upršanom týždni sa postupne stretávame v sobotu v Bánovciach nad Bebravou. Na nádraží nasadáme do vlaku, smer Mníchova Lehota. Za slnečného dňa, sa po zelenej značke Pitkin, Buťka, Láďo, Pacho, Čutka a Steve, uberáme smer chata pod Inovcom. Slnko sa predieralo cez mohutné stromy a my sme začali dýchať jesennú atmosféru. Na chate bolo dosť rušno, dlho sme sa nezdržali, bolo tam stretnutie turistov. Po čase prichádzame k červenej značke, ktorá nás postupne zaviedla na výhľadové miesta. Jeseň už značne pokročila, chodník a cestičky boli posiate pestrofarebným lístím. Od 800 m n.v. je malá pokrývka mokrého snehu, ktorý tento rok napadal akosi skoro. Často sme videli odlomené konáre, ktoré neudržali ťažký sneh a popadali na chodník. Trasu poznáme, dávnejšie sme ju prešľapali opačným smerom, vieme že na trase je malý zrub, tam plánujem prespať. Asi po šiestich hodinách sa nám podarilo za Rafajovou kótou, pri Troch bukoch nájsť odbočku. Tešíme sa do sucha, kde sa chceme najesť a uvariť vodu na kávu. Útulňa je udržiavaná, je tu šporák, potrebný riad, v blízkosti je prameň. Sušíme si veci, popíjame čaj s umom, ale chutí ako rum. Môže tu v pohode prespať desať trampov. Neskoršie večer varíme kovbojskú fazuľovicu, postupne kamaráti vyberajú cibuľku, slaninu, klobásku a nakoniec fazuľové konzervy, ktoré dobre chutia. Znova sa podarila, po čase ju bolo aj počuť. Večer je s trampskou spoločnosťou vždy veselo, bolo tomu aj v sobotu večer pri svetle zo sviečky, sme si zanôtili aj bez gitary a spomínali na humorné príbehy. Tento krát sme mali so sebou na vandri aj oslávenca kamaráta Pitkina, ktorý sa v polovičke novembra
dožil 45 rokov. Ešte raz mu gratulujeme, prajeme Ti veľa elánu, energie, nápadov a vydarená trampské akcie. Pevný krok nech Ťa naďalej sprevádza na našich cestách túlavých. Večer po uložení do spacákov sa
ohlasuje vietor a dáždik. Ráno sa pripravujeme na mokrú variantu pochodu. Vonku je hmla sychravo, po raňajkách prestáva pršať, kráčame v opare pod Ostrý vrch, Panskú javorinu, smer Podhradie. Pod Smutným vrchom sa počasie zlepšuje, slnečné lúče nás znova hrejú. Kocháme sa jesennou prírodou prechádzame popri mladých červených smrečkoch. Tu sme boli tesne po polome, asi pred siedmimi rokmi, príroda za pomoci človeka znova ožíva po drvivej búrke. V predstihu pred odchodom autobusu prechádzame vedľa pohostinných chalupárov do Podhradia. Hrad je v rekonštrukcii, obzeráme si ho z každej svetovej strany. Dúfame, že sa ho podarí dobrým ľudom zachrániť. Z Podhradia cestujeme do Topoľčian a neskoršie vlakom do Partizánského. Ešte raz zamávame z autobusu Považskému Inovcu, v jeho prírode sme strávili dva vydarená dni. Po ceste vo vlaku a v autobuse spomíname na vydarený vander a postupne vystupujeme v Návojovciach, Hradišti a v Dolných Vesteniciach. Ahoj kamaráti, niekedy na potulkách našou prírodou.                                            Steve T.O. Kanoe Dolné Vestenice.