Trampský jesenný
dúbravský výšľap.
(6.11.2010)
Túto akciu som takto nazval Ja-Pedro z Dúbravky, ktorý som ju aj organizoval. Chcel som kamarátom poukazovať krásy dúbravsko-devínskych lesov. |
|
Už zhruba od štvrť na desať dopoludnia sme sa stretávali v dúbravskom pohostinstve ktoré má ešte z čias bývalého režimu prezývku krčma „u Husáka“, pretože neďaleko odtiaľ , býval kedysi Gustáv Husák. Táto krčma ale funguje ešte z čias prvej Československej republiky a pôvodne sa volala podľa rodiny Zajíčkových ktorí vtedy vlastnili tú krčmu.Aj sem chodievajú zhruba od 30. rokov až dodnes trampi, ktorí odtiaľto vyrážajú na vandre a tak isto sa sem vracajú z vandrov aby sa po vandri osviežili. Aj my sme sa najprv v tejto krčme osviežili, postupne postretali a krátko po desiatej hodine v sobotu doobeda, sme vyrazili na výšľap. Šli sme smerom hore k futbalovému ihrisku a odtiaľ na Dúbravskú Hlavicu k hotelu Salez. Tam som mal aj príhovor kde som porozprával o histórii trampingu v týchto lesoch a tiež som porozprával aj o týchto lesoch. Kamaráti Ringo a Pancho ma dopĺňali ďalšími vedomosťami z tejto oblasti. Odtiaľ sme šli kúsok po asfaltke, ktorá vedie k bývalému vojenskému objektu a preto má prezývku „Vojenská cesta“. Z Vojenskej cesty sme odbočili do lesa a šli sme chodníčkom ktorý ide paralelne popri Vojenskej ceste a miestami sme si robili zastávky. |
|
|
z čias bývalého režimu prezývku krčma „u Husáka“, pretože neďaleko odtiaľ , býval kedysi Gustáv Husák. |
|
|
|
Aj my sme sa najprv v tejto krčme osviežili, postupne postretali a krátko po desiatej hodine v sobotu doobeda, sme vyrazili na výšľap. |
|
|
Lístie na stromoch bolo už takmer celé opadané.A potom sme šli ponad lesnú škôlku ktorá sa nachádza ponad Vojenskou cestou a prišli sme na miesto, kde sme videli z jednej strany rieku Dunaj a juhozápadnú časť a z druhej strany sme videli na severovýchodnú časť a cez kopce bolo vidieť až do Krasňan cez jednu priehlbinu kopca. Nachádzali sme sa v strede chrbta Devínskej Kobyly(ten kopec sa preto tak volá, lebo svojím tvarom pripomína sediacu kobylu so sklonenou hlavou). Po chrbte Devínskej Kobyly sme sa postupne vyštverali na jej centrálne turistické miesto. Jej oficiálny bod kde je nameraná jej nadmorská výška 514 m.n .m. sa nachádza v bývalom vojenskom objekte kúsok odtiaľ, ale centrálne turistické miesto s názvom Devínska Kobyla sa nachádza kúsok nižšie a odtiaľ je prekrásny výhľad široko ďaleko. Tam sme si urobili prestávku a obdivovali sme výhľad.
Aj na Devínskej Kobyle som mal sprievodný príhovor a kamarát Pancho ma tiež doplnil a aj skorigoval niektoré fakty. Tu na tomto mieste sa kedysi nachádzala útulňa kde sa trampi radi zastavili počas vandrov a bývalo tam kedysi aj občerstvenie, ako ma doplnil kamarát Ringo. Neskôr tam bol altánok a teraz tam ostali už len betónové základy aj s ohniskom. |
|
|
Po prestávke sme prešli na severozápadnú časť Devínskej Kobyly a už sme aj cítili dobrý severák, ktorý do nás poriadne šľahal – typická studená veterná severozápadná časť Devínskej Kobyly. Zišli sme dole na zvážnicu ktorá lemuje obvod Devínskej Kobyly a ňou sme prišli až na Psie Skaly, kde som mal ďalší príhovor. |
|
Rozprával som o trampskej histórií tohto trampského fleku a spomenul trampské osady, ktoré tam pôsobili a pôsobia (Mohawkovia, Mohykán, Arizona/Orlíčatá, Čierny Bobry a Orly). Tam sme si urobili aj väčšiu prestávku, kde za nami prišli kamaráti - mandolinkár Jerry a jeho brat Stano. Opekali sme si, a dávali si všelijaké dobroty, sladkosti, varené víno a atď. Vytiahli sme svoje hudobné nástroje a zahrali prierez slovenskej a českej trampskej tvorby. Ústna harmonika, gitary, mandolína a spevy, nimi sme rozprúdili zábavu na Psích Skalách. Kamaráti si aj fotili všeličo zaujímavé a pekné v okolí toho miesta. |
|
|
|
Asi
po dvoch
hodinách
opekania
a zabávania
sa sme
pokračovali
ďalej
v našom
šľapáčiku
až sme
prišli
na
ďalšie
významné
trampské
miesto
Biele
Skaly.Tam
som tiež
porozprával
trochu
o histórií
toho
miesta
a kamarát
Ringo
ktorý je
osadník
z T.O.Eldorádo
a ich
osada má
domovské
miesto
na
Bielych
Skalách
nám tiež
porozprával
o Bielych
Skalách
a osadách
ktoré sú
odtiaľ(T.O.Mohawkovia,
T.O.Ascalona,
T.O.Eldorádo,
T.O.Michigan,
T.O.Estacado
a T.O.El
Kondor).
Biele
Skaly sú
dúbravské
potlachovisko. |
|
Z Bielych
Skál sme
šli
spodnou
cestou
smerom
do
Dúbravky
až sme
prišli
k miestu
s názvom
Pastýruv
Tál, kde
sú
v kopci
bunkre-staré
murované
pivnice
a odtiaľ
je
výhľad
na
Záhorie
a Devínsku
Kobylu.
Tam som
mal
rozlúčkový
príhovor
a spomenul
aj osadu
Beduíni
ktorí
mali
kúsok
nižšie
flek
ešte
v 30.rokoch.
Pár
metrov
za nami
sa
začala
civilizácia,
odtiaľ
sme už
kúsok
prešli
do
dúbravského
pohostinstva
(kde sme
sa aj
ráno
stretli)
a bolo
už okolo
piatej
poobede.
V dúbravskej
krčme
sme to
zapili
a ukončili
spoločným
spevom
a hraním
na
gitarách
a mandolíne
na ktorú
nám
zahral
kamarát
Ernest
alias
Mloky. |
Na výšlape sa
zúčastnilo 23
kamarátov:
T.O.Diamond – Grco,
Zábuda, Ernest-Mloky,
Ľubka,
Dianka,T.O.Michigan
– Pľuce,
T.O.Eldorádo – Ringo,
Lodenica Gidra –
Kľačko, Hary, Janko,
Rudo, Štvorlístok –
Jarka-Kamienok a Majo
a ďalší kamaráti
Silvia, Vladka,
Ruženka, Božo,
Pancho, Číro (Ú.T.S.Stupava),
Jerry, Stano, moja
manželka Silvia a Ja
Pedro.
Týmto ďakujem
všetkým zúčastneným
kamarátom za účasť
a kamarátom Ringovi,
Panchovi a Pľúcovi
za dopĺňanie môjho
výkladu a
mojej manželke
Silvii za pomoc pri
organizovaní tejto
akcie.
Pedro z Dúbravky |