Trampský jesenný dúbravský výšľap. (6.11.2010)


 
Túto akciu som takto nazval Ja-Pedro z Dúbravky, ktorý som ju aj organizoval. Chcel som kamarátom poukazovať krásy dúbravsko-devínskych lesov.

Už zhruba od štvrť na desať dopoludnia sme sa stretávali v dúbravskom pohostinstve ktoré má ešte z čias bývalého režimu prezývku krčma „u Husáka“, pretože neďaleko odtiaľ , býval kedysi Gustáv Husák. Táto krčma ale funguje ešte z čias prvej Československej republiky a pôvodne sa volala podľa rodiny Zajíčkových ktorí vtedy vlastnili tú krčmu.Aj sem chodievajú zhruba od 30. rokov až dodnes trampi, ktorí odtiaľto vyrážajú na vandre a tak isto sa sem vracajú z vandrov aby sa po vandri osviežili. Aj my sme sa najprv v tejto krčme osviežili, postupne postretali a krátko po desiatej hodine v sobotu doobeda, sme vyrazili na výšľap. Šli sme smerom hore k futbalovému ihrisku a odtiaľ na Dúbravskú Hlavicu k hotelu Salez. Tam som mal aj príhovor kde som porozprával o histórii trampingu v týchto lesoch a tiež som porozprával aj o týchto lesoch. Kamaráti Ringo a Pancho ma dopĺňali ďalšími vedomosťami z tejto oblasti. Odtiaľ sme šli kúsok po asfaltke, ktorá vedie k bývalému vojenskému objektu a preto má prezývku „Vojenská cesta“. Z Vojenskej cesty sme odbočili do lesa a šli sme chodníčkom ktorý ide paralelne popri Vojenskej ceste a miestami sme si robili zastávky.

z čias bývalého režimu prezývku krčma „u Husáka“, pretože neďaleko odtiaľ , býval kedysi Gustáv Husák.

Aj my sme sa najprv v tejto krčme osviežili, postupne postretali a krátko po desiatej hodine v sobotu doobeda, sme vyrazili na výšľap.

Lístie na stromoch bolo už takmer celé opadané.A potom sme šli ponad lesnú škôlku ktorá sa nachádza ponad Vojenskou cestou a prišli sme na miesto, kde sme videli z jednej strany rieku Dunaj a juhozápadnú časť a z druhej strany sme videli na severovýchodnú časť a cez kopce bolo vidieť až do Krasňan cez jednu priehlbinu kopca. Nachádzali sme sa v strede chrbta Devínskej Kobyly(ten kopec sa preto tak volá, lebo svojím tvarom pripomína sediacu kobylu so sklonenou hlavou). Po chrbte Devínskej Kobyly sme sa postupne vyštverali na jej centrálne turistické miesto. Jej oficiálny bod kde je nameraná jej nadmorská výška 514 m.n .m. sa nachádza v bývalom vojenskom objekte kúsok odtiaľ, ale centrálne turistické miesto s názvom Devínska Kobyla sa nachádza kúsok nižšie a odtiaľ je prekrásny výhľad široko ďaleko. Tam sme si urobili prestávku a obdivovali sme výhľad.
Aj na Devínskej Kobyle som mal sprievodný príhovor a kamarát Pancho ma tiež doplnil a aj skorigoval niektoré fakty. Tu na tomto mieste sa kedysi nachádzala útulňa kde sa trampi radi zastavili počas vandrov a bývalo tam kedysi aj občerstvenie, ako ma doplnil kamarát Ringo. Neskôr tam bol altánok a teraz tam ostali už len betónové základy aj s ohniskom.

Po prestávke sme prešli na severozápadnú časť Devínskej Kobyly a už sme aj cítili dobrý severák, ktorý do nás poriadne šľahal – typická studená veterná severozápadná časť Devínskej Kobyly. Zišli sme dole na zvážnicu ktorá lemuje obvod Devínskej Kobyly a ňou sme prišli až na Psie Skaly, kde som mal ďalší príhovor.

 Rozprával som o trampskej histórií tohto trampského fleku a spomenul trampské osady, ktoré tam pôsobili a pôsobia (Mohawkovia, Mohykán, Arizona/Orlíčatá, Čierny Bobry a Orly). Tam sme si urobili aj väčšiu prestávku, kde za nami prišli kamaráti - mandolinkár Jerry a jeho brat Stano. Opekali sme si, a dávali si všelijaké dobroty, sladkosti, varené víno a atď. Vytiahli sme svoje hudobné nástroje a zahrali prierez slovenskej a českej trampskej tvorby. Ústna harmonika, gitary, mandolína a spevy, nimi sme rozprúdili zábavu na Psích Skalách. Kamaráti si aj fotili všeličo zaujímavé a pekné v okolí toho miesta.
Asi po dvoch hodinách opekania a zabávania sa sme pokračovali ďalej v našom šľapáčiku až sme prišli na ďalšie významné trampské miesto Biele Skaly.Tam som tiež porozprával trochu o histórií toho miesta a kamarát Ringo ktorý je osadník z T.O.Eldorádo a ich osada má domovské miesto na Bielych Skalách nám tiež porozprával o Bielych Skalách a osadách ktoré sú odtiaľ(T.O.Mohawkovia, T.O.Ascalona, T.O.Eldorádo, T.O.Michigan, T.O.Estacado a T.O.El Kondor). Biele Skaly sú dúbravské potlachovisko.
Z Bielych Skál sme šli spodnou cestou smerom do Dúbravky až sme prišli k miestu s názvom Pastýruv Tál, kde sú v kopci bunkre-staré murované pivnice a odtiaľ je výhľad na Záhorie a Devínsku Kobylu. Tam som mal rozlúčkový príhovor a spomenul aj osadu Beduíni ktorí mali kúsok nižšie flek ešte v 30.rokoch. Pár metrov za nami sa začala civilizácia, odtiaľ sme už kúsok prešli do dúbravského pohostinstva (kde sme sa aj ráno stretli) a bolo už okolo piatej poobede. V dúbravskej krčme sme to zapili a ukončili spoločným spevom a hraním na gitarách a mandolíne na ktorú nám zahral kamarát Ernest alias Mloky.

Na výšlape sa zúčastnilo 23 kamarátov: T.O.Diamond – Grco, Zábuda, Ernest-Mloky, Ľubka, Dianka,T.O.Michigan – Pľuce, T.O.Eldorádo – Ringo, Lodenica Gidra – Kľačko, Hary, Janko, Rudo, Štvorlístok – Jarka-Kamienok a Majo a ďalší kamaráti Silvia, Vladka, Ruženka, Božo, Pancho,  Číro (Ú.T.S.Stupava), Jerry, Stano, moja manželka Silvia a Ja Pedro.
Týmto ďakujem všetkým zúčastneným kamarátom za účasť a kamarátom Ringovi, Panchovi a Pľúcovi za dopĺňanie môjho výkladu a mojej manželke Silvii za pomoc pri organizovaní tejto akcie.      Pedro z Dúbravky

      


foto a článok poslal Pedierko



© 2010 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024