Rysy
alias
.....vander
ako
to
celé
dopadlo
-
Šlapák
Doľany
Plavecké
podhradie
Do
Vysokých
Tatier
sme
mali
vycestovať
v
piatok
v
skorých
ranných
hodinách.
Vo
štvrtok
večer
sme
sa
dozvedeli,že
výstup
na
Rysy
sa
nekoná
pre
zlé
poveternostné
podmienky.
AHOJ,LACKIE,
KONEČNE
TI
VYŠLA
ODDYCHOVKA!!!!!
Celý
piatok
sme
sa
povaľovali
na
gauči,
otravoval
nás
ivanský
RYS
OSTROHNID
a
večer
sme
skončili
v
bare.
Ale
Lackie
neleňošila
a s
Jankom
z Gidry
nám
vymysleli
na
sobotu
náhradný
vander:
Doľany
–
Plavecké
podhradie.
Ako
som
sa
dozvedela
od
Jarky,
už
na
AS -
Nivy
v
Bratislave
bol
poplach,
lebo
si
pomýlili
nástupište
a
keďže
autobus
nebol
ešte
pristavený
(na
tom
správnom
nástupišti
už
bol),
poniektorí
sa
rozutekali
po
okolitých
stánkoch
na
nákupy
drobností.
Keď
Zuzka
zistila
tento
omyl,
rozbehla
sa
na
to
správne
nástupište
a
pred
autobusom
prosila
vodiča
aby
počkal
aj
ostatných.
Počkal
–
zlatý
človek.
My
sme
autom
dorazili
do
Doľan
s
malým
meškaním
–
bolo
treba
sa
postarať
o
pole
s
kukuricou.
Konečne
sme
boli
pohromade
a s
velkým
elánom
sme
vyrazili
do
lona
matky
prírody.
Bolo
nás
len
11,
lebo
mnohých
odradil
skorý
nástup
(už
o
8.00
v
Doľanoch!!!).
Prišla
Jarka,
Majo
,Slezi,
Šaman,
Milka,
Lobo
a
Janka
zo
Stupavy,
Božo,
Zuzka
-
Bagetka
,Lackie
a
Janko.
Hneď
po
prvom
kilometri
nás
Jarka
začala
krmiť
obloženými
žemlami,
aby
Majo
nemusel
toľko
vláčiť
na
chrbte.
Malo
to
byť
pohostenie
na
Rysoch
–
neprišli
sme
o to
–
museli
sme
zjesť
každý
4
žemle!!!
Šli
sme
z
Doľan
cez
Zabité
a
Skelnú
hutu,
kde
sa k
nám
pridali
dve
,,kozenky,,
tzv.
,,KAMZÍK
DOĹANSKÝ,,
a
veru
nám
predvádzali
všakovaké
kúsky.
Odtiaľ
sme
cez
Sedlo
Uhliská,
pokračovali
ďalej
k
vyhliadke
Klokoč.
Hore
stál
drevený
kríž
vybitý
klincami.
Šaman
tam
pridal
aj
dve
plánky
–
len
tak
–
tie
aspoň
nezhrdzavejú.
Tu
sme
už
kráčali
30
cm
vrstvou
snehu
a
dosť
fúkalo,
takže
sme
boli
zababušení
v
kapucniach
a v
čiapkach
stihnutých
až
na
nos.Trasa
pokračovala
cez
Amonovú
lúku
k
nádhernej
výhliadke
na
Plavecké
podhradie,
Rohožník
a
široké
okolie.
Výhliadka
bola
zaujímavá
aj
tým,
že
sa
za
pár
sekúnd
vedela
zmeniť
z
čistej
na
úplne
zahmlenú,
takže
sme
museli
mať
fotoaparáty
v
pohotovosti.Pred
výstupom
na
hrad
sme
ešte
doplnili
sily
poslednými
žemlami,
ktoré
Jarka
nachystala
–
spolu
ich
bolo
40!
Takže
si
viete
predstavit,čo
musel
Majo
niesť!!!
Potom
sme
sa
už
roztratili
po
Plaveckom
hrade
a
kochali
sa
výhľadom
zhora
do
okolia.
Z
hradu
do
krčmy
v
Plaveckom
podhradí
to
bolo
už
iba
necelých
40
minút.
Tam
sme
stihli
narýchlo
vypiť
kávičku,
kofolku
a
niekto
pivečko
a
šup,
šup
na
autobus.
Cestou
domov
sme
sa
veselo
bavili
o
celodenných
zážitkoch
a
tešili
sme
sa
na
teplo
domova.
Myslím,
že
aj
keď
nám
tie
Rysy
nevyšli,
bolo
fajn.
Prešli
sme
cca
20
km,
zažili
sme
dážď,
sneh,
slniečko
aj
peknú
jeseň.
Všetci
sme
boli
spokojní
a
príjemne
unavení.
Len
účastnícka
placka
,,RYSY,,
akosi
nesedela.
Ale
to
nám
nevadilo,
lebo
vieme,
že
si
to
určite
raz
vynahradíme.
AHOJ
Jarka
a
Lackie,
tešíme
sa
na
ďalšiu
oddychovku!!!!!!!
Ahoj
Slezi
