Oheň
priateľov
Hadieho
údolia
na fleku
pod
Sokolom
na
Čabradi |
|
|
|
Napriek tomu, že T.O. Hadie Údolie oficiálne „spí“ a v súčasnosti ako osada nepôsobí, stretávať sa a túlať sa spolu po chodníkoch machových nám nerobí žiadny problém. Pocítili sme však túžbu, stretnúť sa opäť ako za starých čias na osadnom fleku Pod Sokolom. S kamarátom Salim sme sa chopili organizačného žezla a Oheň priateľov Hadieho Údolia (ako sme akciu nazvali) začal naberať reálne kontúry.Tak ako padli prvé listy jesene, tak padol dátum akcie na 10.-12. októbra. V piatok sme sa klasicky začali schádzať v krčme „U mňa“ v Čabradskom Vrbovku. Po pár pohároch a pohárikoch na posilnenie nôh a posmelenie hláv, sme sa pustili na cca 1 a pol hodinový pochod k osadnému fleku. Tam sme zasadli okolo „kuchyňáku“ a nechali sa za znenia gitary unášať piesňam.
Sobotné ráno nás privítalo relatívne dobrým počasím. Začalo sa s prípravami na oheň. V potoku sa chladí sud piva, ktorý Šerpa prehral v stávke. Popri chystaní fakieľ, pagody a dreva na oheň dobre padne zvlažiť si vyschnuté hrdlo. Poobedie je venované súťažiam. Čambrla, lukostreľba, beh na Čabradskú míľu aj Tokaná spoznávajú svojich víťazov.
Prichádza súmrak a s ním štyria bývalý šerifovia T.O. Hadie Údolie zapaľujú slávnostný oheň. Popri iných preslovoch D’Ady, ako šéfredaktor časopisu Severka, vyhlasuje výsledky Literárnej súťaže Severky. Nočné hodiny plynú a plynú, ale odísť z kruhu kamarátov sa nikomu nechce. A že ten kruh bol aj celkom veľký.
Nedeľa sa nesie v klasickom „Pobaliť tornu a ísť.“ Zalomíme palce a každý sa poberie v ústrety ďalšiemu pracovnému týždňu. Však s úsmevom na tvári po prežitom a s túžbou po ešte nezažitom. Haluz
|
foto
Juraj
Sali
Chrapko
a Otep a
článok
poslal
Haluz
|
|
|
|