Sedíme
si v
Závlčí
na
verande
a
spomíname
pri
káve
potlachy,
na
ktorých
sme
v
posledných
týždňoch
boli.
V
tom
padol
dobrý
nápad,
aby
sme
konečne
vyrazili
aj
niekde
na
vander,
ale
kde?
Sivko
sa
už
dávno
chystal
na
Vtáčnik,
ale
nie
z
našej
strany.
A
tak
sme
sa v
sobotu
odviezli
autobusom
ja,
Sivko
a
Pacho
do
Handlovej.
Tak
sme
si
hneď
za
rohom
dali
štartovné
pivo
a
poď
ho
na
Veľký
Gric.
Vyšli
sme
bez
problémov,
veď
sme
boli
ešte
čerství.
Hore
bol
pekný
výhľad
na
Handlovú,
no v
diaľke
boli
kopce
v
hmle
aj
napriek
peknému
slnečnému
víkendu.
Po
krátkom
oddychu
sme
sa
vydali
na
Vtáčnik.
Cestou
sme
si
pozreli
Biele
skaly,
ktoré
boli
dosť
nebezpečné,
len
spadnúť
a
spadnúť.
Hneď
pod
Vtáčnikom
nás
milo
prekvapili
čučorietky,
od
ktorých
sme
sa
neodrhli
dobrú
pol
hodinu.
Keď
sme
už
mali
čučoriedok
dosť,
tak
posledným
strmáčikom
sme
sa
dostali
na
vrchol
Vtáčnika.
Po
malom
oddyc
hu a
pár
fotkách
sme
zbehli
k
studničke,
kde
sme
zatáborili.
Ako
prvé
sme
zakúrili
oheň
a
spravili
si
teplú
večeru.
To
už
začalo
slnko
zapadať
a
tak
sme
si
rozbalili
spacáky,
len
tak
„
pod
širák“.
Únava
nás
zahnala
do
spacákov
už o
desiatej.
Pacho
už
dávno
spal.
V
noci
sme
sa
zobudili
na
ťažký
dupot
a
fučanie.
Nebol
to
medveď,
ale
statný
jeleň,
ktorý
pomaly
oddupkal
preč.
Spalo
sa
dobre,
veď
bolo
príjemné
počasie.
Ráno
ako
vždy
-
káva,
raňajky,
balenie,
uhasenie
ohňa
a
pokračovanie
cez
Kláštornú
skalu
do
Bystričian.
Schádzali
sme
prekrásnou
Bystričianskou
dolinou
popri
potôčiku
po
asfaltke,
ktorá
nás
moc
netešila,
ale
všetko
napravila
vidina
cieľového
piva
v
miestnej
krčme.
Ešte
sme
ani
neboli
doma
a už
sme
sa
tešili
ako
o
týždeň
vypadneme
zasa
von
k
Hobovi
na
Salón
trampskej
tvorivosti
do
Čavoja.
Tak
AHOJ.
za
Trampských
samotárov
Závlčancov
T.S.
Pitkin
