Vander z Karlštejna do Žerotína   1.9.- 4.9.2009

Nápad vznikol pri debate o Čechoslováku, aby sme sa trocha prešli a tak bola navrhnutá trasa

Beroun - Žerotín.

1.deň

Ráno o 8.01 hod. sme sa vydali na cestu - Hary a ja ako obyčajný Jano. Docestovali sme do Prahy a pri čakaní na spoj do Berouna pri popíjaní pivka došlo k malej zmene. Náš vlak išiel cez  Karlštejn a bolo rozhodnuté. Išli sme si pozrieť hrad Karlštejn a odtiaľ sme išli sa prejsť cez Veľkú a Malú Ameriku a Mexiko. Bola to správna zmena, oplatilo sa to vidieť. Prespali sme v Srbsku, v kempe pri Berounke. Celú noc tam jazdili vlaky, človek si myslel, že stan má postavený na koľajách.

2.deň

Ráno sme spáchali hygienu, trocha sa nakŕmili a vyrazili smer Beroun. Tam sme si pozreli centrum a vyhliadkovú vežu. Odtiaľ sme šlapali na Roztoky cez Stradonice a na hrad Leontinka, ktorý bol už zavretý ,tak sme si ho obzreli zvonka. Do Roztokov sme dorazili keď sa už stmievalo. Našli sme kemp, ktorý bol na Berounke pre vodákov a samozrejme pod železničným mostom. Čo k tomu dodať ? Nám to však nevadilo, postavili sme stan a padli sme ako podťatí.

3.deň

Ráno začalo pršať, ale našťastie len asi 10min. Po spáchanej hygiene sme sa najedli a vyrazili na Rakovnik cez hrad Krivoklát a malé dedinky, ktoré vyzerali ako vymreté. V dedine Lašovice pozeráme do mapy a meníme smer. Obchádzame Rakovnik krížom cez hory, smerom na  Krušovice. Po ceste nám začalo pršať a pri vrchu Pod špičákom sme sa ubytovali v „Senoteli“, aj keď recepčného sme tam nenašli. V ten den sme skončili skoršie, ale v sene sme si pospinkali 11.hod. v kuse. Bola pekná, upršaná a ufúkaná noc.

4.deň

Ráno hygiena nebola, nebolo kde. Nabrali sme kurz Treboč, po ceste sme došli k Merklovému prameňu, kde sme dohnali zameškané ( hygiena) a mohli sme vojsť do Krušovic, aby sa nás nezľakli. Tak si šliapeme a odrazu Treboč, kde v okolí prebiehal zber chmeľu. Počasie bolo dobré, času sme mali dosť, tak sme pokračovali ďalej a ďalej, až sa  objavili nápisy Žerotín a bolo rozhodnuté. Kedže začalo pršať, pridali sme do kroku a okolo 20.00hod. sme boli na mieste činu. Zničení, mokrí, ale spokojní. Prvých sme stretli Packu, Jarku a Maja, ktorí nás napojili, nachovali, ubytovali a nakoniec nás aj odviezli domov.

Dodal by som k tomu, že matkou myšlienky tohto malého vandru bola Lackie a potom prerába byt! Má to u nás schované!

Na záver môžem povedať, že to stálo za to, bolo čo pozerať.

 

Jano z Lodenice Gidra