Oheň priateľstva na Orave

       U nás na Orave sa už dávnejšie upustilo od klasických výročí trampských osád. Nakoľko členov v osadách ubúda, rozhodli sa „pozostalí“ spojiť a obnoviť tradíciu pravidelných potlachov. Namiesto klasického potlachu vznikla obdoba tzv. Oheň priateľstva.  0-tý ročník bol už v roku 2009 a to s úspešným koncom. Dňa 14. augusta 2010 sa konal už prvý ročník tejto super akcie.
     Všetko začalo v piatok 13. augusta. Väčšina trampov z osád T.O. Kondor, T.O. Čierny Orol, T.O. Mustang a T.O. Rančeri, zbalili švestky, rodinu a prišli už v piatok na flek na studenej, v Bludovom kaňone. Posledné prípravy na sobotňajší oheň. Tomo doviezol sudy piva a ostatné potrebné veci ako auto plachty, kotol a suroviny potrebné na prípravu gulášu. Po dvojhodinovom vynášaní cez ťažko prístupný Bludov kaňon, nastal pre každého čas trojdňového oddychu. Rudo si ani nevydýchol, vytiahol gitaru a začal hrať. Pridal sa aj syn Rudo a Andy s kontrabasom. Hotová kapela J Narazil sa prvý sud a už sa spievalo. Okolo 17. Hodiny zazvonil Vorvaňovi telefón. Blížili sa pozvaný kamaráti z východu. Andy a Rudo išli spraviť rýchlu spojku aby náhodou šaľené východňáre nezablúdili. Pozvanie prijali T.O. Dlhé nože, mladá T.O. Indiana, T.O. Rýchle šípy. Medzitým ešte prišli kamaráti z dolnokubínskych trampských osád, Lepus z T.O. Sovia skala a Zrzo z T.O. Salamandra. Takmer všetci sa na miesto určenia dostali už v piatok. Začal sa víkend plný zábavy, spevu a pivka .
 Noc bola ťažká a dlhá, popršalo ale nám to nevadilo. Na druhý deň sme sa zobudili do prekrásneho slnečného rána. Deň ako stvorený na takúto akciu. Ešte predtým ako všetci povstávali dorazil gulášmajster Jožko. Hneď sa chopil toho čo vie najlepšie – gulášu.
Deň utiekol ako voda, tak isto aj pivo zo súdka. O 15. Bol guláš hotový. Bol výborný, hotové nebíčko v papuli. Po výbornom obedíku sme pokračovali v zábave. Začalo sa stmievať a Vorvaň poveril Andyho aby začal zvolávať všetkých k ohňu. Česť zapáliť oheň dostala T.O. Indiana, ktorá okrem iného oslavovala 1. rok svojej existencie. Oheň zapálený, kruh čistoty sa uzavrel. Rudo s Andym sa chopili gitár a spoločne sme si zaspievali Vlajku. Za pekelníkov boli zvolený Šuna (15) a Mihi (19). Musím pochváliť pekelníkov, že svoju prácu plnili perfektne. Celú noc sa spievalo a hralo a spievalo a hralo. Najdlhšie to vydržali ťahať nezmari z T.O. Indiana. Predsa sú len mladí a vydržia viac ako mi starší J
  Keď svitla teplá nedeľa pustili sme sa do balenia. Bolo treba umyť kotol, dopiť sud, dojesť posledné zásoby jedla a pobaliť stany. Všetko to šlo veľmi rýchlo, tak sa nakoniec ešte všetci vrátili ku tomu súdku. Keď tu zrazu zahrmelo tak, že sa až zemou zatriaslo. Vtedy už nikoho súdok netrápil. Všetky veci sme zniesli dole k ceste, kde nás už čakal Wajgľov syn Roman aj z vozíkom. Veci sa podarilo suché zaviesť do Šimánka (miestna krčma). Boli síce suché ale nás búrka neminula. U šímánka sme boli už všetci pod jednou strechou ako jedna veľká rodina. Narazili sme nedopitý sud, a opäť jedli a spievali. Príjemné zakončenie ohňa. Ešte rozlúčka s kamarátmi z východu a mohli sme sa aj mi pobrať domkov.                                         Ahoj do 2. Výročia Andy