25. potlach-100 rokov trampingu
Tramping vznikol ako jedna z foriem návratu človeka z pretechnizovaného sveta do prírody. Potreba návratu nastala na začiatku 20. storočia. Rozvoj techniky pracujúcim aj študentom poskytol viac voľného času. V tomto období sa pre mladých ľudí stalo príťažlivým tráviť voľný čas v prírode. A najpríťažlivejším pobytom v prírode bol pre nich skauting. Ešte predchodcom skautingu však bolo hnutie, ktoré založil v Amerike v prvých rokoch 20. storočia americký spisovateľ a pedagóg Ernest Thompson Seton. Nazval ho WOODCRAFT INDIANS a organizoval v ňom chlapcov aj dievčatá. Woodcraft je slovo, prekladané ako lesná múdrosť a vyjadruje schopnosť spoznávať, mať rád a prežiť v prírode s čo najjednoduchším vybavením. Seton čerpal pri tom zo spôsobu života severoamerických indiánov. Skauting vznikol o niekoľko rokov neskôr. Zakladateľom je britský generál Robert Baden-Powel. Zúčastnil sa vojny britských kolonizátorov proti slobodným kolóniám holandských Búrov v Afrike. Tam si všimol, akí prospešní boli búrskym vojskám chlapci, ktorí výborne poznali prírodu a terén. Títo chlapci sa uplatnili ako zvedovia – prieskumníci - skauti. Na základe týchto poznatkov napísal v r. 1906 knihu Scouting for boys a o rok neskôr – v roku 1907 založil skautskú organizáciu – SKAUTING. Využil v nej základné prvky Setonovho Woodcraftu, ktoré prispôsobil potrebám britskej vládnucej vrstvy, hlavne tým, že organizácii dal do vienka prvky vojenské. Takto sa wooodcraft a skautské hnutie vo svete spopularizovali.
Pár rokov pred vznikom spoločnej republiky v r. 1918 sa skauting rozšíril aj u nás. V skautských oddieloch si starší chlapci činnosť organizovali sami, ale väčšinou, pokiaľ sa nestali vedúcimi oddielov, ich opúšťali. Skauting im síce poskytoval romantiku, voľnosť v prírode ale predsa bol organizovaný. A oni, v rokoch počas a po 1. sv. vojne, boli veľmi ovplyvnení aj prílivom množstva dobrodružnej literatúry z amerického Divokého Západu. Dospievajúci chlapci, väčšinou bývalí skauti, chceli voľný čas tráviť v lese. Nie však ako disciplinovaní skauti, ale ako hrdinovia románov ktoré čítali: indiánok, kovbojok, ako trapperi, štvanci, či dobyvatelia pustých končín...
A tak začali vznikať partie, chodiace do prírody podobne ako so skautskými družinami, ale neorganizované nejakým spolkom a neobmedzené oficiálnym programom. Pôvodne sa im hovorilo „diví skauti“ , pričom slovo diví samozrejme neznamenalo, že by sa správali hulvátsky a neslušne. Pomenovanie bolo len aby sa odlíšili od skautov organizovaných. Vzniklo ale niečo NOVÉ, čo malo blízke k skautingu aj k turistike, ale čo treba považovať za odlišnú a v Čechách, na Morave aj na Slovensku časom VEĽMI rozšírenú formu úteku moderného človeka z mesta do prírody.
Označenie „diví skauti“ bolo dočasné. Pod vplyvom americkej literatúry, najmä čítaním kníh Jacka Londona, sa u nás zaužívalo označenie TRAMP.
Podľa obľúbenej dobrodružnej literatúry trampi postupne napodobňovali indiánov, kovbojov a trapperov – lovcov kožušín. Týmto sa história trampingu, delí na dobu indiánsku, kovbojskú a kanadskú. Z doby indiánskej – z hnutia woodcraft – pretrval zvyk totemov na táboriskách, rada starších, spôsob zapaľovania slávnostného ohňa a úcta k ohňu. Z doby kovbojskej sa zachovalo nosenie károvaných košieľ, klobúkov, volenie predáka trampskej partie – šerifa, a prezývky trampov skráteným krstných mien ako Bob, Bill, Jim, Dan, Tom, John... Doba kanadská je typická potrebou obliekať sa účelne – tak ako zálesáci a trapperi. Do módy prišli kanady, menčestráky, blúzy a čapice mali praktickejší tvar. A preto sa táto móda, dnes už s prvkami „army“ - vojenského štýlu – prakticky udržala dodnes. V dobe kanadskej trampi začínajú stavať chatky, aj keď stanovanie a spanie pod širákom stále zostáva typickým pre tramping. Takto vzniká ďalšie zaužívané slovo medzi trampmi - osada. Nemusí to znamenať, že sa chodí na chatovú osadu. Slovo osada označuje základnú trampskú jednotku, partiu, ktorá nemusí mať chatu, ale stanuje a stretáva sa na rovnakom mieste. A prečo je rok 1918 oficiálnym rokom vzniku trampingu?
Koncom jari 1913 rozčesla temnú hladinu Veľkej rieky – Vltavy- „ševčík“ – loďka z dosák s menom Nautilus. Pod čiernou korzárskou vlajkou so žiarivo bielym N sa vydal na ďalekú cestu proti prúdu. Pri kormidle stál sám majiteľ lode František Němec – Frank, posádku tvorili Tonda Pik a František Prochádzka – Chanda. Bol to najhistorickejší okamih v dejinách trampingu, ktorého traja aktéri nemali pochopiteľne ani potuchy, čo spôsobia. Jeden z nich mal otca rybára, ktorý poradil o dobrom mieste na táborenie vysoko proti toku Vltavy. Praotec neskoršej osady Frank a obaja plavčíci miesto našli, vysoké strmé brehy zarastené lesom a divokými húštinami, medzi nimi divoké, biele, spenené pereje, záludné balvany v riečisku, pltníkmi zbožňované a obávané Svatojánské proudy. Kúsok pod najvhodnejším táboriskom bola piesočná pláž, nad ktorou sa týčila vysoká skala, neskôr nazvaná Mravenčí. Proti prúdu trčal balvan, ktorý sa stal poradným kameňom. Divoké, drsné, málo navštevované miesto silne zapôsobilo svojou divokou krásou na romantické duše troch priekopníkov. V roku 1914 táborisko dostalo meno Vydří tábor. Ku koncu 1. svv. v r. 1918 sa táborové ohne pod Mravenčí skálou rozhorievali stále častejšie. Vydří tábor zmenil svoje meno. Po uvedení amerického dobrodružného filmu Červené eso do kín navrhli pomenovať takto osadu, ale názov sa neudržal a vystriedal ho názov Ztracená naděje, neskôr skrátene Ztracenka.
Prví trampskí priekopníci Frank, Pik, Chanda spávali na táborisku pod širákom. Až niekedy v r. 1916 bol táborníkmi uskutočnený pokus o búdu z prútia a chvojiny. Návštevníci si v nej viazali na hlavu šatky, aby na nich nepadali húsenice. Bola to zatiaľ neurčitá predzvesť neskoršieho budovania chatiek. Príklad priekopníkov však ešte dlho priťahoval nasledovníkov, ktorí radšej spali na kúsku miesta pod stromom medzi koreňmi, na koreni sviečku ako na nočnom stolíku, pod hlavou ihličie, nad hlavou vetvy stromov a široké, voľné nebo. Osadný život sa teda v skutočnosti začal rozvíjať až koncom 1. sv. vojny. Preto osadníci stanovili rok založenia Ztracenky rok 1918, rok v ktorom začala žiť osada. Tento rok je zároveň považovaný za rok vzniku československého trampingu.
Na tomto potlachu – 25. potlachu Čechov, Moravákov a Slovákov – sa stretávame trampi a kamaráti - zástupcovia týchto národov. Spoločné zídenie sa pri ohni, zahranie a zaspievanie si, porozprávanie sa či zaspomínanie, to je tá najlepšia možnosť pripomenúť si toto významné výročie, ktorým storočnica trampingu rozhodne je.
Pre 25. slovensko-český potlach v Kuchyni 2018 upravila a napísala:
Andy Bábovka, T.O. Pohoda, Karlova Ves, Bratislava
Zdroj:
Zdeno „Brčko“ Dočkal - Údolia nestíchli
Tony – Puchejř 2/2018 – História osady Ztracená naděje - Ztracenka