O ôsmej nového času som s fľašou vody a inštrukciami od Jany, ako nájdem červenú značku vyšla pred dom. Hlavná brána mi nešla otvoriť, tak som cez ňu preliezla na ulicu ( po návrate mi Drobek ukázal jednoduchú západku, ktorú bolo treba odklopiť a brána sa otvorila J) a začala som bežať. Predstava malej tichej dedinky skončila pri prebehnutí železničného priecestia. Vybehla som na frekventovanú cestu po ktorej frčali autá hore dole už v túto skorú rannú  nedeľnú hodinu. Tak ma to prekvapilo, že som zabudla, ako mi Jana radila, kde mám odbočiť z hlavnej cesty na značku. Domáci  mi aj poradili, ale mladý chalan ma poslal po asfaltke, lebo on poznal len cestu autom, cyklistka ma zas poslala po asfaltke pre cyklistov. Kým mi ďalší obyvateľ Zastávky poradil ako sa dostanem na turistickú značku smer Chroustovské údolí, nabehala som v Zastávke 6 km. Konečne bežím dobre.

Okolo kostola po červenej značke do kopca popri štadióne pomedzi rodinné domy vbieham do tichého zmiešaného lesa. Značka ma vedie prudko dole lesným chodníčkom. Preskakujem potok Bílá voda, bežím popod vedenie cez pole a prichádzam k smerovníku „Mariánske údolí rozcestí“. Pokračujem červenou značkou Chroustovským údolím po staršej lesnej asfaltke, v strede prerastenej trávou. Po jej krajoch sú chodníčky z napadaného ihličia, takže sa mi dobre beží po mäkkom (aby si sa nebál o moje kolená Fredy).

Je krásny slnečný deň, príroda sa prebúdza. Práve keď si hovorím aký je tu kľud a čistý vzduch, prejde okolo mňa smradiaci džíp so zeleným označením, niečo ako u nás Lesná stráž (nechápem čo a koho sa dá v lese strážiť rozvážaním sa v aute hore dole). Pribieham ku hájovni, vyzerá opustená a oproti nej v kopci je čerstvý výrub, drevo odvezené, haluziny nahádzané pri ceste na kope, ako u nás... Smerovník turistickej značky lesní robotníci vytrhli aj s kusom betónu a prehodili ho na druhú stranu cesty, takže teraz ukazuje presne naopak, ešteže som sa už zorientovala, neviem kde by som inak podľa tohto smerovníka skončila. Asi im zavadzal pri ťažbe a späť sa im ho nechcelo dávať, veď tí čo ťažia nepotrebujú značky, oni sa po lesoch len vozia. Vedľa hájovne je tábor skautov, usudzujem to podľa típí a provizórnej sprchy, tak ako to máva naša dcéra na skautských táboroch. Začína stúpanie do kopca, vidím ďalší výrub ale musím uznať, že tu sa aj vysádzajú škôlky. Práve okolo jednej bežím, to u nás som lesnú škôlku nevidela ani nepamätám, zato ťaží sa všade. Pekný lesný chodník ma vedie na kraj dediny „Říčky“. Počujem blízkosť výpadovky otáčam sa a bežím späť. S trpkým úsmevom čítam tabuľu na strome s textom „Chraňte naše lesy – lesu zdar!“ podpis - Lesy ČR.

Cestou späť sa pristavujem pri info tabuli náučného chodníka, po ktorého časti som teraz prebehla. Dozvedám sa, že Chroustovské údolí sa tiahne malebnou krajinou popri toku potoka Bobrůvka (v turistickej mape označená ako Bobrava) a prechádza okolo najvyššieho bodu v okolí. Je ním 454 m vysoký vrch Velký Okrouhlík pod ktorým sa práve  nachádzam. Nado mnou je skalný masív, vyzerá to na zarastený malý kameňolom. Nachádza sa tu viacero značiek, tá „moja“ je klasická turistická, červená v strede bielych pásov. Červená v strede žltých pásov je cyklistická banícka cesta a ide po stopách bývalých uhoľných baní. Píše sa tu o bani Julius, o ktorej som si prečítala info na tabuli pri kostole (zaujalo ma, že sa v nej vyrábali brikety z čierneho uhlia v tvare vajec) a o bani Jindřich, ktorá sa nachádza pri Zbýšove . Bola to svojho času najhlbšia baňa v strednej Európe. Dnes sa v nej nachádza „Muzeum průmyslových železnic“  (www.mpz.cz). Nachádza sa v ňom stovka vozňov a lokomotív a robia sa aj príležitostné výjazdy pre záujemcov.

Ďalšie značenie, modro- žlté sa nazýva „templárska cesta“ a ide popri zrúcaninách hradov na Oslave a Jihlave za pivom Templář. Škoda že nemáme viac času trochu povandrovať týmto krajom....

Prudkým zrázom, ktorým som na začiatku zbehla od rodinných domov dole sa  ledva štverám hore, nečudo, v nohách mám už 17 km. K Drobkovmu domu dobieham keď sa práve ivanska trojka (bývajú v Ivanke pri Dunaji) Pupek, Kali a Evina chystajú na odchod. Asi o hodinu sa lúčime aj my. Ako sa dozvedám cez týždeň od Tajky, ich posádka s Dežim, Helou a Romanom sa boli najesť v susednej dedine, kam náhodou prišli aj Lucka s Drobkom. Ten im povedal, že si zabudli u Jany nejaké veci, tak aspoň si ich boli zobrať.