Posledná rozlúčka

Posledná rozlúčka

Posledné rozlúčenie s tými, ktorých sme poznali a mali radi, býva vždy ťažké.
Ja tu teraz stojím pred Vami kamaráti, aby som povedala posledné slová na rozlúčku, venované nášmu kamarátovi, trampovi, redaktorovi a za seba si dovolím povedať aj učiteľovi Brčkovi z T.O. Zálesák. Tramping a jeho zásady - láska k prírode, umenie v nej prežiť vo voľnom čase a kamarátstvo - ovplyvnili celý jeho život.

Aké boli vlastne Brčkove trampské začiatky? Najlepšie bude, keď Vám ich priblížim jeho vlastnými slovami z poznámok z „Osadního zápisníka“. Spomína v ňom, ako z Osady veselého mládí pár chlapcov založilo v r. 1940 osadu Zálesák, ktorá bola pokračovateľom rovnomennej známej trampskej osady.
   Spočiatku chodievali do Dúbravky, kde ich do povedomia trampskej verejnosti dostala osada Tuláci. Veľkému Vajcovi z T.O. Půlnoční měsíc zas vďačila osada, za to že jej ukázal lesy v údolí Vydrice – Bieleho potoka a miesta, kde vznikal tramping, zoznámil ich so svojim mladším bratom Malým Vajcom. Po zákroku hájnika a zákazu trampingu po r. 1941 osada Zálesák opúšťa Granadu a za svoj kemp si vyberá miesto nad Mariankou a nazýva ho „Camp U pláchlého jestřába“.
   Ako vidno zo zápiskov, osada prešla rôznymi zmenami ale stále zostala verná prírode a Brčko verný osade. Po príchode Teda Yukona do osady a po vzore Indoša z osady Dakota presadzoval Zálesák tvrdý ako to nazývali „kanadský smer“ , nielen čo sa týka oblečenia, odlišného od ostatných trampov - vysoké šnurovacie topánky, cez ne prehrnuté podkolienky, rajtky, skautský klobúk – stetson, ale najmä zásadu vyrážať na vander každý víkend, ktorý vtedy začínal sobotou, za každého počasia s cieľom cvičenia sa v stopovaní zvere, hode nožom, sekerou ale hlavne objaviť vždy nejaké nové miesta v Malých Karpatoch, ktoré nazývali po svojom - Milénium, Údolí smrti, Camp U pláchlého jestřába, Ztracený kaňon, Velký kaňon, Švédsky park. Zápisník mapujúci jednu etapu osady Zálesák končí Brčkovým odchodom po vypuknutí SNP do BB ktorého sa zúčastní a kde zostáva až do konca vojny.
    Brčka to už v mladosti ťahalo k literárnej činnosti a bol iniciátorom časopisu osady Zálesák Řev čundráku. Jeho prvé číslo osada svojpomocne vydala na jeseň v r. 1941. Zaoberať sa tvorením, vydávaním a predajom časopisu nie je ani dnes vec jednoduchá. A že tomu tak bolo aj pred vyše 70 rokmi svedčí opäť zápisník. Zároveň si ale Brčko už v takom mladom veku 16 rokov uvedomuje potrebu písaného slova na zachytenie dnes už vyblednutých spomienok, ktoré takto zostanú zachované aj po desaťročiach.
     Po nežnej revolúcii a spoločenských zmenách so súhlasom Tramp clubu Praha o používaní názvu a vlajky s farebným odlíšením zakladá Brčko s kamarátmi z Old boys Tramp club Bratislava, ktorého sa neskôr stáva šerifom a po odovzdaní funkcie zo zdravotných dôvodov jeho čestným old šerifom. Od začiatku mal snahu o časopis TCB a stal sa ním Trampský spravodaj, ktorého od počiatku až do svojho skonu bol šéfredaktorom. Napriek podlomenému zdraviu v posledných rokoch bol práve on tým pilierom, oporou TCB aj TS. Všetky články a príspevky korigoval, štylisticky a pravopisne, vždy prispel nejakou zaujímavosťou, či výstižným postrehom. Na posledné utorkové stretnutia keď mohol tak vždy medzi nás prišiel, aj keď často krát s bolesťami, nikdy sa nesťažoval. Skromne sedel pri stole s pohárom červeného vínka a pozoroval dianie, rád si vypočul muzikantov a pookrial medzi nami. Keďže som s ním v posledných rokoch na prípravách časopisu spolupracovala, boli sme stále v kontakte, hneď na druhý deň po TCB sme si už telefonovali a preberali, aké sme urobili chyby, ako ich napraviť a čo sme zabudli doplniť čo bude v ďalšom čísle z nového diania medzi trampami ale aj zo spomienok na časy dávnejšie, aby sa pripomínala história a osobnosti slovenského trampingu. Týmto som ho v dobrom zmysle slova trápila, lebo som stále od neho dolovala spomienky na časy a zážitky, ktoré si okrem neho už takmer nemal kto pamätať. Potom sme zas spolu my dvaja spoločne „trápili“ ďalšiu oporu TS technického redaktora Levisa, aby toto všetko spracoval a „pomestil“ do nasledujúceho vydania.
    Keď Brčko videl, ako si ľudia na TCB berú časopis sedia a čítajú si články tak hovoril „To je najväčšia odmena pre tvorcu časopisu – záujem čitateľov“ a tešil sa z toho. Presne tak sa tešil z vydania marcového TS, ktorý som mu priniesla do nemocnice a čítala z neho. To bola posledná rozlúčka s týmto jeho trampským literárnym dieťaťom tak ako bola jeho posledná rozlúčka s kamarátmi v Tramp clube na decembrovom stretnutí minulý rok, keď prišiel medzi nás naposledy.
     Brčko, podlomené zdravie a bolesti Ťa trápili a obdivovala som Ťa ako si to statočne niesol a nikdy, naozaj nikdy si sa nesťažoval, len tvoji najbližší vedia ako si trpel. Teraz už netrpíš a užívaš si vander v tom najkrajšom zo všetkých lesov a určite je to niekde v Malých Karpatoch.
     Budeš tu ale veľmi chýbať, mali sme spolu ešte toľko plánov. Nielen dokončiť výlet po starých trampských flekoch v okolí Bieleho potoka, Granady, Samotárskeho údolia, ale najmä spomienky a spracovanie zápiskov z kroník a časopisov z obdobia trampingu v minulom storočí.   Veľa si toho zachytil v svojej knihe o dejinách slovenského trampingu „ Údolia nestíchli“, za ktorú Ti patrí úcta a vďaka. Viem čo je práce s jedným malým TS a nieto s knihou, plnou faktov a udalostí a ešte k tomu pútavo napísanou.
     Za svoj dlhý život a vďaka svojej veselej, kamarátskej povahe, inteligencii, objektivite a schopnosti povzniesť sa nad veci, ktoré sú v živote nepodstatné si sa spoznal a bol si obľúbený medzi mnohými kamarátmi, nielen z radov trampov. Veľa z nich je tu aj prítomných, prišli Ti vzdať poslednú poctu a prišli nielen z Bratislavy a okolia ale aj z Trnavy a z Moravy.

Ďakujem Vám kamaráti, že ste prišli vzdať posledný hold Brčkovi , vďaka Vám muzikanti za piesne na rozlúčku, Sosna bola jeho najmilšia zo všetkých. Ďakujem aj všetkým kamarátom zo Slovenska a Čiech, ktorí poslali kondolenčné pozdravy s vyjadrením ľútosti nad odchodom jedného z posledných predstaviteľov trampingu prvej polovice minulého storočia.

Brčko ďakujeme a Ahoj! Andy Bábovka