Zo spomienok kamaráta Pijana spoluzakladateľa
 STO Bratislava
   (1964)

       Založenie STO Bratislava - Spojené trampské osady Slepička, Dakota, Asunción.  STO bolo založené v septembri 1964. Zakladala ho partia asi dvadsať ročných kamarátov. Poznali sa už skôr z bydliska alebo z miest v Malých Karpatoch, kam chodievali vandrovať ako členovia vyššie spomenutých osád, niektorí aj bez osady.  Podnetom k založeniu bola príležitosť odkúpiť chatu Savana nad Mariatálom od obuvníckeho podniku Obnova. Odpredať sa mohla len zamestnancovi podniku. Tým bol Gebitz - Gesko. Niektorí z osadníkov sa zložili (Suchý, Gimo a Pijan) a odkúpili ju za 10tisíc Kčs, ostatní sľúbili, že dodatočne prispejú tiež.

r. 1964 búda so zábradlím, ktoré postavil Pijan

domovenka a vlajka STO Bratislava

 

 Návrh motívu vlajky a odznaku (názov domovenka sa začal medzi trampami používať až neskôr) pre STO urobil Šoc zo spriatelenej TO Desperádo (viď foto) a vlajku mal každý člen osady.
Vlajku aj odznaky mali tlačené. Matricu im urobil v nakladateľstve Pravda Redo z Utahu. Reprodukcia pôvodnej vlajky je v súčasnosti pripevnená na čelnej stene búdy, urobil ju osadník Balvan.
Členovia STO sa vždy vo štvrtok stretávali na slezinách v krčme „U Dudeka“, kde sa dohodli na
víkend. Soboty boli pracovné, víkend začínal v sobotu poobede, keď smerovali cez Raču okolo kúpaliska alebo z Krasňan po Peknej ceste do hôr na Savanu. Savanská lúka nebola zarastená ako dnes, Štátne lesy ju pravidelne kosili. Pri borovicovom lese nasadili zemiakové políčka - na prikrmovanie diviakov. To bol pre trampov výborný zdroj potravy - tie zemiaky samozrejme. Priatelili sa a navštevovali s osadami Desperado, Tajfún, Čierna labuť, Kondor zo Ziegelfeldu, Hay river, Trhani (Petržalka), Granada, Jicarilla
a aj s kamarátmi bez osady.Na štvrtkových slezinách sa vždy dohodlo, či treba pripraviť drevo, prípadne niečo na búde opraviť. S lesákmi problémy nemali, občas prišiel pán Mikuláš - v 70r. mal na starosti diviakov.
Oblečení chodili v zime v menžestrákoch, v lete v károvaných alebo zelených košeliach. Vďaka šikovnému Harrymu, ktorý bol nielen výborný gitarista ale vedel aj šiť pre kamarátov, mal Pijan na tú dobu vzácne zelené kapsáče s jednou kapsou na stehne a má ich dodnes. Šiť vedel aj Chrchalvý, dokonca čiapky, jeden čas to boli obľúbené „romelky“. Romelky dodnes šije aj neskorší osadník Flekoš.
Na vandroch spávali na čečine, pod širákom, prípadne sis z celty urobili stan. Pijan si odnes pamätá na múmiové spacáky plnené perím. Dali sa kúpiť pod Michalskou bránou za 400  Kčs a do

Pánova lúka jeseň 1964: potlach TO Granada, osadníci STO s diplomami za spevácke a športové súťaže, sprava Gesko, Gimo, Harry, Papka, Chrlavý so ženou, dole zľava Gaštan, Suchý, Čajo, Pijan
USky sa zbalili lepšie, ako tie dnešné. Jedlo nosili v chlebníku a na fleku si varili. Na veľké vandre chodili stopom, prípadne vlakom. Pipenka robil u meterológov takže služobne dobre poznal pekné miesta na táborenie. Pod Barancom v Ždiarskej doline, Čierny Váh, Nízke Tatry, Slovenský raj.STO v r.1964 cez

 Paseky 1965: zľava Gaštan, Suchý, Pipenka, Harry, Gebitz, Papka, Pijan
   Šoca nadviazala styky s pražskou osadou Mantrap. Vzájomne sa navštevovali, ich základňa bola na Kocábe - Hadí řece. S nimi robievali výlety popri Vltave medzi Štěchovicami a Slapmi.
Ako to už býva osadníkov rozdelili ženy, mnohí prestali chodiť, ale takí, ktorí mali chápavé manželky chodili na osadu naďalej s nimi, neskôr aj s deťmi.
Búda sa zamykala, ale často ju ničili a vykrádali zväčša chlapci z polepšovne v údolí, najmä na jar keď sa v nich búrili hormóny.  Osadníci v r. 1972 začali chodiť počas leta na Dunaj. V unimo bunke v Micherovej zátoke vo vtedajšej Lodenici Dynamo Energia trávili celé leto, na búdu chodili v zime. Na štvrtkových slezinách sa vždy dohodlo,
 či treba pripraviť drevo, prípadne niečo na búde opraviť. S lesákmi problémy nemali, občas prišiel pán Mikuláš - v 70r. mal na starosti diviakov.
Gimo chodil na búdu celoročne a dal dokopy novú partiu. Prišiel tak Flekoš a partia detí osadníkov, ktorá začala chodiť v 80. rokoch. Gimov syn Bobeš, Gebitzovi synovia Robo a Juro, Dawson - syn Dawsona z TO Athabaska. Tí priviedli na STO seberovných kamarátov. Mladí sa o búdu starajú, zrekonštruovali ju potom ako v r. 1998 vyhorela do tla, zostali z nej iba staré nemecké kachle. Tie sú tam dodnes, len sa už nepoužívajú. Mladí dobre vychádzajú aj so staro osadníkmi, ktorí tam stále majú svoje miesta na spanie. Podľa zvyku zavedeného „mladými“ šerifa volia na 5 rokov, teraz je ním Dawson.
                                                    Pijanove spomienky spracovala Andy Bábovka TO Pohoda
uverejnené v Trampskom spravodaji č. 259- september 2014                               fotky : Pijan

 
 

© 2014 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024