Zapálením pomyselnej sviečky ju
venujete tým, ktorým ju už nemá
kto zapáliť a Vašim blízkym či
priateľom, ktorí Vám veľmi
chýbajú. Viete, že už im je
lepšie, ale už ich neobjímete a
ani nepoviete, ako ste ich mali
radi....
Zapálim sviečku, hľadím do
plamienka a spomínam. Spomínam s
úsmevom, aj keď po líci mi isto
stečie slza. Ďakujem Vám
kamaráti a kamarátky za každú
chvíľu, ktorú ste mi za svojho
života venovali. Raz sa tam hore
pri ohníku stretneme.... |