Trampský jesenný dúbravský výšľap - 7.11.2015 Devínske Karpaty.
 

Aj tento rok som tradične zorganizoval jesenné túlanie sa po Devínskych Karpatoch (lesy medzi Karlovou Vsou, Devínom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou) s názvom Trampský jesenný dúbravský výšľap.

Stretli sme sa v sobotu ráno medzi 8:30 až 9:30 v Dúbravke v Bowling bare. Po pol desiatej ráno sme okolo 45 ľudí vyrazili na výšľap. Išli sme štrkovou cestou ponad Bowling bar až k hotelu Salez s výhľadom na Devínsku Kobylu, kde som porozprával o Devínskej Kobyle (Kobyla preto, lebo ten vrch tvarom znázorňuje

sediaceho koňa). Odtiaľ smer kopce Devínskej Kobyly, o ktorej bolo tematické zameranie výšľapu. Zo štrkovej cesty idúcej smerom na Devín, sme odbočili do stúpajúceho údolia až sme prišli na miesto kde bol kedysi trampský flek Spojených trampských osád – STO (Slovenská Koruna, Tagoma a Vydra). Toto miesto má názov Údolie ozveny. Dal som 10 minútovú pauzu a porozprával kamarátom o tomto mieste a trampskom živote, ktorý sa tu odohrával v minulosti (napr. Indiánske hry, narodeninové oslavy). Po prestávke sme išli chrbtom Devínskej Kobyly až k jej vrcholu, ale pre pribúdajúcu hmlu nebolo žiaľ vidieť poriadne výhľady na severnú ani južnú stranu.

Pri stúpaní Kobylou sme prišli k O2 vysielaču nachádzajúceho sa pri bráne do bývalého vojenského objektu 186. raketovej brigády – protivzdušnej obrany. Porozprával som o tomto vojenskom objekte, o histórii a podotkol že v 80. rokoch tu vyčnievali radary, monitorujúce vzdušný priestor a teraz je tu namiesto radaru O2 vysielač. Tiež som porozprával o tom ako tu v 80. rokoch intenzívne patrolovali po lesoch vojaci a rôzne ozbrojené zložky režimu v ihličákoch. Ako sa trampi v ihličákoch v týchto lesoch stretávali s ozbrojenými zložkami v ihličákoch a ako boli nie raz legitimovaní a buzerovaní za maskáče ihličáky. Porozprával som aj o asfaltovej ceste, ktorá ide na vrchol Devínskej Kobyly. Má prezývku Vojenská cesta (hoci oficiálne je to Plachého ulica).

Od O2 vysielača sme pokračovali cez chátrajúci vojenský objekt až na vrchol Devínskej Kobyly (514 m.n.m.).  Nachádza sa v bývalom vojenskom objekte. Tu som porozprával o rozhľadni, ktorá tu bola kedysi pred vojenským objektom , ako sem kedysi chodievali na tú rozhľadňu trampi a ako tento bod označili vojaci ako Kóta 514. Na vrchole je doteraz vojenská železná mini rozhľadňa, na ktorú niektorí z nás aj teraz vyliezli, ale z výhľadov pre hmlu nebolo nič vidieť. Pod rozhľadňou sme si pozreli chátrajúci raketový kryt (skôr zvonku) a pokračovali sme kúsok nižšie mimo vojenský objekt kde je oficiálny turistický bod s názvom Devínska Kobyla, pekný výhľad bol  žiaľ tlmený hmlou. Tu bola krátka prestávka. Porozprával som o turistickej útulni a trampskom živote v minulosti (30. a 40. roky), ktorý tu bol na tejto trampskej útulni a o starej babke, prevádzkarke útulne. Na somárovi sem vynášala veci a keďže z civilizácie sem išla už za tmy, nosievala so sebou pušku (babka chodiaca s puškou a somárom za stmievania do lesa – zaujímavý úkaz).