Na Mikiho do Pohody

 V piatok, 5.decembra sa v  reštaurácii „ U lodníka „  pri Prístavnom moste,  stretli kamaráti, ktorí  si prišli nielen posedieť, ale aj sa zabaviť. Kamarát Pancho  tu totiž pripravil hudobný večer pod názvom „ Na Mikiho do Pohody „ .Upršané počasie vôbec nebolo mikulášske, zato keď sme vošli dnu, atmosféra sa razom zmenila - vďaka pekne upravenému interiéru a mikulášskym čiapkam, ktoré domáci porozdávali hosťom aj hudobníkom. Osvetlenie mal pod palcom Tomy z T.O.Klondike,  „moderátorom“ večera bol Karfo z T.O.Túlavý blesk, ktorému červená čiapka s bielym brmbolcom mimoriadne pristala.Program uviedol Pancho a ako prvá vystúpila skupina mladých ľudí  PHB (Pathetic Hypermarket Band), ktorá začala piesňou „ Krása“.  Upútala pesničkami z vlastnej tvorby, a mňa aj speváčky dobrou hrou na  harmoniku a gitaru. Rozprúdili zábavu, výborne sa bavili aj po vystúpení, dokonca si  neskôr aj zatancovali .V prestávke Frenky, T.O.Yukon, pozval na februárový fašiangový futbalový turnaj – viac viď na jeho stránke.Vystúpenie kapely Pekaringo uviedol kapelník Pedro slovami, že keďže on a bubeník Kali sú členmi T.O. Pohoda, a hostiteľ Pancho je kapelníkom skupiny Pohoda, názov večera iný ani nemohol byť. No a keďže vonku stoja Panchove autá firmy Ryvola sro , budú hrať, čo iné ako ryvolovky , a hneď to aj odpálili pesničkou Hejno vran od Wabiho Ryvolu.              

                               Keďže sa tu zišlo veľa kamarátov z trampských osád z pezinskej aj záhoráckej strany Malých Karpát, z Rače, Karlovej Vsi, Ivanky, Kačína, lodenice, ( prepáčte tí, ktorých lokalitu osád som nespomenula ), a tí veru ryvolovky poznajú, s Pekaringom spievala väčšina prítomných.je prirodzené, že mnohí sa prišli aj porozprávať, ale keď v prestávke vystúpila  ženská tanečná skupina v priliehavých čiernych nohaviciach a červených tričkách, a zatancovala choreografiu írskeho stepu,  U lodníka to stíchlo, mnohí chlapi povstávali od stolov, aby ich očiam nič neušlo! Ani sa im nečudujem, lebo to bolo naozaj pútavé tanečné vystúpenie,  doplnené aj sólo tancom mužského tanečníka, a príjemne vyplnilo čas medzi hudobnými produkciami.O veľkú zábavu sa postarali Mikuláš – Karfo, a čert – Gula, T.O.Lišiak, ktorí patrične zamaskovaní obchádzali hostí s čiapkou plnou cukríkov - nimi obdarovali každého, kto povedal nejakú básničku.Organizátor večera Pancho so skupinou Pohoda predviedli profesionálne vystúpenie, s množstvom známych pesničiek, mne sa páčili najmä evergreeny „Sweet Sue“, „Santiano“ v originále po francúzsky od Hugesa Aufreya a „Sweet Georgia Brown“ takisto v originále,výborne profesionálne zaspievaná huslistom kapely.Pančovci zabavili a rozospievali prítomných, a dali tak peknú bodku za hudobným večerom.

Musím pochváliť aj personál, štyria čašníci sa nezastavili, stíhali obsluhovať načas každého, a kuchára tam majú tiež veľmi dobrého.

Takže sme pred polnocou síce odchádzali do nevľúdnej daždivej noci, ale v dobrej

 „ pohodovej“ nálade. Ďakujeme za pozvanie.

                                                                                Bábovka, T.O.Pohoda

                                                                             vložené   9.12.2008


Predĺžený víkend na Fort Hazarde 20. – 23.11.2008

Na Fort Hazard ( FH ) dorazila naša bratislavská sekcia v zostave Pedro, Jerry, Heny a ja vo štvrtok večer. Napriek  tomu, že vonku bola víchrica a padali stromy, my sme vpadli do komornej atmosféry pri petrolejkách , pri ktorých nás už čakali Miki Ryvola, jeho žena Lipka, Fred a Pete – všetko osadníci TOZK a ,kamarát Fredy z T.O.Paběrky. Miki je nielen šerif  osady, ktorá mala tento rok 52. výročie trvania , ale aj známy autor trampských pesničiek, ilustrátor, keramik, poviedkár, a so svojim bratom Wabim ( +1994 ) a skupinou Hoboes sú považovaní za zakladateľov modernej trampskej piesne, ktorá v 60tych rokoch minulého storočia od základov  zmenila trampskú hudbu. Napriek tomu sa až do rána hrali nielen ryvolovky, ale aj iné nádherné známe aj menej známe piesne. Na FH to inak ani nejde, tam sa vždy hrá a spieva až do východu slnka.

FH je chalupa, ktorá zostala, po odchode nemeckých obyvateľov z pohraničného pásma po 2. sv.vojne, opustená uprostred šumavských lesov, ideálna ako miesto pre mnohopočetnú osadu, akou sa TOZK stala po prvých rokoch od jej založenia. Osadníci ju krásne a účelovo prerobili do dnešnej podoby, aby mohla prichýliť množstvo ľudí, ktorí sa sem , či už ako spoluosadníci a ich rodiny, či ako kamaráti tak radi vracajú. Voda sa však stále nosí z prameňa, elektrina sa spúšťa len po zotmení a kúri sa v krbe a kachliach.

Domáci tu majú ale všetko perfektne zorganizované, majú dokanca svoj vlastný bar, kde sa každému píše na lístok, čo skonzumoval a po odchode si to vyplatí u „ barmanky“.

V piatok  poobede, počas našej prechádzky do okolia,  začalo snežiť a do večera bola celá krajina  krásne biela, tak ako to býva vždy posledných päť rokov, čo chodievame na FH v takomto čase.

Dobre že sme si ten štvrtok s Mikim užili! V piatok večer sa to totiž začalo zbiehať na FH zo všetkých strán! My sme ale hlavne čakali na našu „ ivansku štvorku“ – Pupek, Špricek, Kali a Evina a tucet kamarátov z Brna, ktorí sa dovalili na dodávke - sanitke s majákom. A hneď to aj roztočili – dokopy hralo osem gitaristov, a keďže na  Hazard chodia len dobrí hudobníci, bolo čo hrať a spievať opäť – ako inak – až do  svitania. Spolu nás na FH spalo asi päťdesiat ! A každý sa niekde zmestil!  Otrlí brňáci spali vonku v snehu.

V sobotu nám Tony z vydavateľstva Avalon, ktoré vydáva trampský časopis Puchejř , zbierky trampských poviedok a knihy s podobnou tématikou, vybalil z batoha asi 20 knižiek, ktoré sme si od neho objednali. Je to nová knižka – zbierka Mikiho poviedok, kresieb a fotiek  s názvom „ Listí „ a  Miki nám všetky aj popodpisoval.

Kuchyňa poobede  patrila našim chlapom – nehudobníkom, o to lepším kuchárom Jerrymu, Pupkovi a Šprickovi, ktorí  tak ako minule, navarili pre všetkých faaaantastický guláš, po ktorom sa , tak ako minule,  zapráááášilo!

Úžasnú atmosféru na chalupe uprostred lesov ťažko slovne vystihnúť, ale je naozaj taká, aká medzi trampami má byť – kamarátska . Táto partia „klíčákov, ako TOZK skrátene nazývajú, je spolu niekoľko desaťročí, a keby to neboli správni ľudia, so vzťahom k prírode, hudbe a priateľom, nevydržali by spolu tak dlho. Je teda jasné, že v nedeľu sa nám ťažko lúčilo, ale odchádzali sme zasa plní zážitkov zo stretnutia so skvelými ľuďmi.

                                                                                          Bábovka, T.O.Pohoda

 


25.11.2008                         na Trampskom chodníčku

Za chotárom obce Prakovce, na západnej strane, kde líšky dávajú dobrú noc, sa tiahne mladý les, zaujímavý snáď iba pre nadšených hubárov. Nebolo však tomu tak vždy. Kedysi sa týmto územím tiahlo panstvo Csákyovcov. Keď opustili tento kraj, pôda zostala biednemu ľudu a ten si v pote tváre ťažkou drinou vykúzlil neúrodné políčka. Dnes nezostala pamiatka po Csákyovcoch, ale ani po lopote obyčajných ľudí. Je tu les, ktorý si rastie ako sa mu páči.

            Šesťdesiate roky 20. storočia tu zanechali tiež významnú stopu. Športoví nadšenci vybudovali v tejto lokalite sánkarskú dráhu, ktorá odchovala niekoľkých majstrov Slovenska a slovenských reprezentantov v tomto športe. Prešlo niekoľko rokov a po sláve týchto čias zostali iba dve chatky padnuté na kolenátorzo dráhy, ktorá pôsobí o tisíc rokov staršie ako v skutočnosti je. Len vegetácia starostlivo stráži dávnu i nedávnu minulosť.

            Prechádzka týmto územím nám padla veľmi dobre, a tak pokračujeme ďalej v našej expedícii za minulosťou tejto lokality. Dostávame sa do obce Helcmanovce. Nechávame sa viesť tentokrát trampským chodníčkom. Má dokonalú trampskú náturu. Vedie tou najhustejšou húštinou, najmokrejšou mokrinou a najtmavšou roklinou. Mach obrastá zem, padnuté kmene stromov, skaly, ktoré sa k sebe tisnú čoraz bližšie. Fotoaparát je celý vystrašený a robí nedokonalé zábery. Do cesty sa nám stavajú veľké kamenné bloky. Dôkladnejším prieskumom sa od môjho spoločníka dozvedám, že sú to betónové trezory na dynamit. Dokonalá indícia, že v blízkosti musí byť vstup do bane. O pár metrov sa indícia mení na skutočnosť.

            Slnko kráča k západu, nie je čas na podrobnejší prieskum. Snáď inokedy. I napriek tomu, že za chvíľu si neuvidíme ani na koniec nosa, kráčame ďalej. Niečo nás volá hlbšie a hlbšie do lesa. Pred 25-timi rokmi môj spoluvandrovník kráčal týmto chodníčkom spolu s kamarátmi z T.O. Sosna a T.O. Ontário častejšie. Prekvapuje a teší ma, že vtedajší mestskí chalani vedeli oceniť krásu týchto hôr. Matka príroda ich tu privítala s otvorenou náručou a ukázala im tie najkrajšie, najúchvatnejšie miesta. Mali by sme nájsť miesta, kde stáli pred mnohými rokmi trampské chajdy.

            S ubúdajúcim svetlom, pribúda adrenalín a začínam sa psychicky pripravovať na prípadný bivak v tomto lese. Trampské odhodlanie v očiach kamaráta upokojuje moju dušu a o chvíľu sa s nadšením dívam na učupenú starú trampskú chajdu. Napadajú ma slová starej trampskej piesne „Dveře mají panty z kůže, okna nejsou zasklený ....“ cítim sa ako na Aljaške.

            Čo na tom, že slnko končí svoju dnešnú púť, že ma tlačia topánky a vlhký vzduch mi pokazil účes. Som dokonale šťastná. V Tikovom sprievode padajú moje dlhoročné pevné teórie, že v lesoch v mojom okolí o trampa nezakopneš. Pochopila som, že trampi sú ako „lesná zver“, a preto ich treba vedieť nájsť. Kto chce s vlkmi žiť musí s nimi vyť. Kto chce trampov hľadať, musí s nimi strádať. Nuž, „strádať“ - blbé slovo, ale hodí sa do rýmu.

            Nájdená chajda bola tá, ktorú sme hľadali a zároveň bola to stopa, že tramping v týchto lesoch žije i dnes. O kúsok vyššie sme našli prázdnu náruč malej čistinky, kde nami hľadaná druhá chajda kedysi dávno stála. Zostala už iba v pamäti a snáď v trampských kronikách.

            Slnko už vzdalo dnešnú púť, nás však čaká ešte cesta domov. Deficit svetla nahrádzame baterkami a kujeme plány na ďalšie výpravy.

                                                                                             Jana Matzová  Amazonka -Košice


15.11.2008 Tambora  a STO

 

STO.Tambora – SPOMIENKOVÝ VÝŠĽAP

S Pedrom a našou dcérou Luciou sme sa túto krásnu, slnečnú sobotu pripojili ku osadníkom a kamarátom STO Tambora, a opäť sa po roku  zúčastnili spomienkovému výšľapu za bývalého osadníka Pedra, ktorý tragicky zomrel pred 11 rokmi. Zišlo sa nás veľa a naše rady obohatilo mnoho osadných ratolestí. Výšľap sa robí po trase, ako ju chodieval Pedro, poza rodinné domy v Lamači, cez Cigánsky jarok na Kačín, a na osadné potlachovisko povyše bývalej búdy. Ani neviem ako, a boli sme pri Lesanke, a po polhodinovej občerstvovacej pauze sme zbehli na flek. Mnohí zapálili sviečku na Pedrovom pomníčku, ktorý Kyslík, tak ako minule, symbolicky polial  Pedrovým obľúbeným nápojom, dnes už Umom. Fľašu dal potom kolovať medzi prítomných – samozrejme dospelých, Tykva zahral Pedrovu obľúbenú pesničku „ Ztráty a nálezy „

a spolu sme si potom zaspievali mnoho Tykvových aj iných trampských pesničiek. Zašľapali sme si, stretli sa s kamarátmi, zabavili sa a zaspomínali. Po dvoch hodinkách sa osadenstvo pobralo domov, my s Pedrom sme sa presunuli na

  – na OSLAVU NARODENÍN na STO na Savane

Skratkami sme  prišli na Savanu nad Mariánkou, práve keď ju lúče zapadajúceho slnka nádherne ožarovali, a hodinku po tom, ako sme opustili tamborácke potlachovisko, sme si už zalamovali palec s Balvanom, ktorý na osadnej búde oslavoval 35 rokov, spolu s ním o niečo viac rokov osadník Dawson, a o niečo menej šerif Bobeš. Pedro sa  okamžite pridal s gitarou ku Kýblovi, ktorý výborne hral na mandolínu – a to ju vraj má len od Vianoc- a muzikantom z T.O.Klondyke , basoval im Ringo z T.O. Tri pramene. Zahrali si úžasne. Po večernom presune do chaty prekvapil gitarista Flamengo hraním pesničiek , podľa ktorých asi dostal prezývku. Mňa  prekvapil aj tým, že bol celý čas vonku aj vnútri bosý, topánky našiel až v nedeľu doobeda. Hostitelia sa o kamarátov príkladne starali, pečené mäso, guláš, chlebíčky, a na pitie tiež veľký výber.

Po rušnej noci – vzhľadom na množstvo nocľažníkov, rôzny čas ukladania sa k spánku  v rôznom stave bdelosti – ale to ani inak na takýchto akciách nejde – sme sa, po dobrom zahraní si s kamarátmi, Pedro a ja rozlúčili, a s kontrabasom po pol hodinke zošľapali do Mariánky.  Chodník vedie priamo cez pútnickú alej, a tak sme boli zeleným oblečením, basou a gitarou, dosť čudným zjavom pre nedeľne oblečených návštevníkov. Rýchlo sme zapadli do krčmy, kde nás „ dobehli“ Sovička, Tomy, Gumi a Dugo z T.O.Klondyke. Chvíľu sme spolu posedeli,  Sovička zaspomínala na začiatky jej trampovania, a dozvedeli sme sa, prečo má prezývku Ivan Hrozný. Ďakujeme za pozvanie, bolo výborne.

                                                                                Bábovka, T.O.Pohoda - Bratislava

 

14.11.2008           Pochod Krasňanskou kúriou

“…..Vyhni sa zápcham a stresu na cintorínoch, a pridaj sa k nám v sobotu 1.11. na “ Pochod Krasňanskou  kúriou” ( P KK ), ktorý organizuje Pedro z T.O.Pohoda spolu s osadníkmi. Podľa nepísanej zásady,že...neexistuje zlé počasie, ale len zle oblečený človek..... ideme za každého počasia!...  “ Tak znela pozvánka na 1.ročník výšľapu. Zišlo sa nás 12, ktorí sa nedali odradiť ranným dažďom. A dobre urobili, pretože nakoniec bol svieži, teplý prvonovembrový deň. Na lavičke za kúpaliskom Krasňany vybalili sladké dobroty Anka s Evkou, Gombík s Kalim a Jarom zasa ponúkli domácim trúnkom. V dobrej nálade sme po 9ej vyrazili poza posledné bytovky chodníkom, ktorý stúpa popri krasňanských vinohradoch. Pochutili sme si na sladučkom paberkovom hrozne a pokračujeme ďalej, cestu nám ukazujú červené šípky, krúžky, pásy, kedže toto je vlastne trasa  18km horského behu, ktorého sme sa s Pedrom v októbri zúčastnili , a vtedy skrstol nápad prejsť si tieto krásne  známe aj neznáme chodníčky s  kamarátmi. Pre istotu robíme ešte smerové šípky  z konárov pre Lackie, ktorá sa zle dohodla so známymi, a musela sa vrátiť na žel.stan.Vinohrady. Opúšťame posledné terasy vinohradov a vychádzame na cestu pri malebnej priehradke Vajspeter, krásnom mieste, ktoré nikto z nás doteraz nepoznal. Cez les, proti prúdu potôčika, napájajúceho priehradu, vystúpame na asfaltku, spájajúcu horáreň na Peknej ceste s amfiteátrom v Rači. Kúsok po nej kráčame a v ľavotočivej  zákrute ju podlľa červených šípiek opúšťame odbočkou doprava do lesa. Chvíľu stúpame lesným chodníkom až na lúčku s besiedkou, miesto prvej pauzy...

                     celý článok                                   napísala Bábovka TO.Pohoda - Bratislava

 


O Zochovej chate sme Vám priniesli krátky článok od Starca TO.Moby-Dick už 10.6.2008 teraz uverejňujeme článok ktorý vyšiel v časopise SEVERKA 3/2008 ktorý vydáva kamarát D'ady

11.11.2008                okolie Zošky

Zoškou sme nazývali okolie rekreačného strediska Modra-Piesok v Malých Karpatoch , kde sa aj nachádza jedna z najznámejších ubytovní Zochva chata/jasnačka že dnes je znej hotel pre solventnejších/Po udolí Vydrice a okolí Košarísk je treťou oblasťou s najväčšou hustotou trampských búd (chájd, zrubov) prevažne bratislavských osád Trampské príbytky a fleky boli roztrúsené už od Harmónie (čas Modry) a po hrebeň Malých Karpát. Že bola táto oblasť obľúbeným cieľom trampov majú na svedomí dve veci: 1. pre veľké množstvo rekreačných chát, ktoré tu sú, je táto oblasť veľmi známa a tým pádom sa stala pojmom 2.stálo tu dosť "osviecovní" teda pohostinstiev, ktoré lákali smädný trampský a čundrácky národ(aj takto boli kedysi trampi nazývaní).         celý článok

     Starec & Timo (obaja z Bratislavy)
písané pre SEVERKU 3/2008 (severka.info.sk)

 


Ahoj

v sobotu 1.11.2008 sa časť členov S.T.O.Tambora aj so svojimi "svišťami", čiže deťmi,  vybralo na vychádzku na flek Pohoda nad Karlovou Vsou. Vychádzali sme za pochmúrneho počasia z Dlhých dielov v zložení:  Kyslík s manželkou Soničkou a deťmi Robkom a Marekom, Kolo s deťmi Miškom a Dankou, Čaňo s manželkou Jitkou a deťmi, no a Mato, tento raz bez manželky Katky a syna Jakuba. Po príjemnej prechádzke sme nakoniec dorazili na Pohodu už za krajšieho počasia. Flek mali karlovešťania uprataný,  aj keď plný pestrofarebného lístia. Drevo na zimu bolo pripravené a pekne poukladané. Na stôl sme vybalili bufet, lebo svište začali byť hladní, tak sme nazbierali sucháre a urobili ohník. Opiekli sme klobásky, špeky, chlebík a nakrájali niečo na studeno. Stôl bol plný jedla a tak sme to začali "čistiť". Padlo nejaké pivko a jedna Vodečka. Svište behali po okolí, na jednom strome urobili hniezdo. Aspoň sa vyblbli na dobrom lufte. Pobudli sme nejaké dve -tri hodinky, pobalili sme saky- paky a vyrazili sme do civilizácie. Po ceste sme stretali kopec ceprov okupujúcich cestu na Devínsku Kobylu. Bolo ešte veľmi príjemné jesenné počasie. Pred Kyslíkovým panelákom sme zalomili palce a rozišli sme sa do svojich domovov. Už teraz sa tešíme na stretnutie o dva týždne, keď pôjdeme 15.11.2008 z Lamača na spomienkový pochod na Kačín, kde si pripomenieme 11. výročie tragického odchodu z tohto sveta nášho osadníka Pedra.

                                                                                                           Ahoj, Kolo STO.Tambora - Bratislava


Vander  na Magure -  Chvojnica zrub 3. rampa

10.-12.10.2008

Vander- pod týmito slovami každý z nás si vybaví pobyt v prírode. Keď nám skončí leto, skončí nám aj potlachová sezóna a prestiera sa nám mnoho možnosti ako spoločne tráviť zimné obdobie. Chatové pobyty, výšlapy na vrcholy hôr a mnoho iných akcií. Teraz kto môže využiť situáciu ako sme to urobili aj my, že sme nachystali drevo na dlhú zimu do zrubu na Magure, ktorá slúži všetkým, je na správnom mieste. Je to šľachetné ako myslíme na ľudí, ktorí sa tam kedykoľvek môžu zastaviť a zohriať sa. Pre krátku zaujímavosť môžem dodať, že ten zrub má svoju históriu,  ktorá by mohla rozprávať svoje príbehy z dávnych čias. Z čias ešte keď v Prievidzi začal tramping. Každý z nás kto začal trampovať, priložil ruku k dielu, aby ten zrub stál a čakal na nás kedy si tam prídeme oddýchnuť .V každom ročnom období je obklopená nádhernou faunou, ktorá sa naozaj nedá prehliadnuť. Najkrajšie na tom všetkom je, že slovo kamarát znamená úprimný zmysel nášho života. Keď sa stretneme, podáme si ruky a strávime spoločný víkend na vandri. Pospomíname na minulé časy, zaspievame si, požartujeme a tak ďalej. Tento víkend sme sa stretli, aby sme spravili dobrú vec pre nás všetkých a nachystali drevo na zimné dlhé dni. Moje úprimné poďakovanie patrí osade Túlavý Vlk -Tuláčke a Žabke, kamarátke Danke zo Zohoru, kamarátom z Košíc Vjačovi a Hrošíkovi  a TS- Golemovi.V piatok nás nohy niesli do jasnej tmy, hore na stanovené miesto. Unavení sme sa ubytovali a zaspali ako bábätka. V noci nám zabrumkal medveď,  keď išiel okolo zrubu na studničku, ktorá je asi 200m pod zrubom. Dvaja štvornohí kamaráti, ktorí šantili okolo nás - Alan a Max -  tiež pomáhali v našej pracovnej misii – aspoň jesť. V sobotu večer nás milo prekvapili kamaráti z Prievidze a okolia, ktorí sa na Magure ocitli náhodou. Ich vander spočíval prechodom spod Kľaku na Maguru a skončili na zrube. V nedeľu ráno sme oklamali žalúdky a pokračovali v práci. Pomohli všetci. Aj im patrí poďakovanie za pomoc. Boli to kamaráti  z osady Veľký Medveď – Eros a Blomba ,kamaráti – Bárny ,Maco ,Slíž ,Zajo ,Abrahám a Drevo ,kamarátky – Dáška ,Domča ,Siska a Soňa. Urobili sme si spoločnú fotku a odišli skôr ako my lebo ich cesta pokračovala až do Poruby. Naše pracovné sily ešte chvíľu pokračovali potom sme upratali zrub a zostúpili sme do dediny -  Chvojnica . V Prievidzi naše spoločné stretnutie skončilo. Podali sme si ruky a povedali úprimne „ahoj“! Potom sme už len videli ako auta odchádzajú v diaľ. Musím poznamenať ,že naozaj najkrajšie je stretnutie, mocné stisnutie  rúk a úprimné „ahoj“ a ešte krajšie keď čakáme na ďalšie stretnutia s kamarátmi, ktorí nám stoja za to, aby sme boli spolu.

K horám ahoj Vaša pisateľka Tarantula !


10.-12.10.2008          Chvojnica zrub 3 rampa/brigáda/

a pred nami je opäť ďalší víkend ako z omaľovávanky....

 Lenže tento krát si nejdeme len popásť oči prírodou odetou do farieb jesene, ale v batohoch máme pribalenú i motorovú pílu a sekery. (No a ja tajne dúfam, že sa mi podarí nafotiť nejakého medveďa J )

 Malá zmena v pláne – „vetrieska“ dakde zapadla a tak sme vyrazili z krčmy v Chvojnici, kde sme boli nabrať sily, pešo po vlastných, až na búdu na 3.rampe. Nevadí, i nočný pochod má čosi do seba...len keby tie batohy neboli tak ťažké...

Hore sme dorazili  krátko pred polnocou, čosi zhltli a uložili sa spať. Aj havoši Maxi a Alan spali vnútri, lebo Tuláčka sa bála, aby sa v noci neskamarátili s medveďmi J

V sobotu šla práca Golemovi, Vjačovi, Hrošíkovi, Tuláčke a Žabe pekne od ruky. Horou sa ozýval zvuk píly, bolo cítiť vôňu čerstvo spíleného dreva a kôpka za búdou utešene narastala. Odmenou bola mňamková kapustnica, ktorú sme uvarili spolu s Tarantulou. Po poobedňajšej sieste sme sa presunuli dozadu k ohnisku a na rad prišla i gitárka....a pečené mäsko. J Neskoršie sa k nám pridala i partia z Prievidze, ktorá bola na šľapáku  a prišla na búdu prespať. Boli to kamaráti z T.O. Veľký medveď – Eros a Blomba a kamaráti Barny, Maco, Slíž, Zajo, Abrahám a Drevo, Dáša, Domča, Sisa a Soňa.

Takže domček praskal vo švíkoch J Mne sa spať veľmi nechcelo, tak som ešte chvíľu posedela pri ohníku v príjemnej debate so Slížom (a márne čakala na medveďa J )

V nedeľu nám pomohli s drevom i chalani z Prievidze, zatiaľ čo dievčatá boli na studničke po vodu, aby aj ten, ktorý tam zavíta po nás mal všetko nachystané.

 Takže zima, sme na Teba nachystaní...

                                                        POZOR, prísne tajné !!!!!!!

         Tarantula na neznámom mieste zakopala fľašu rumu (ale ja to mám nafotené J )

                                                   AHOJ, zdravím všetkých kamarátov.

                       Lackie, alias Danka zo Zohoru


DEKANOVA CHATA – 25.-28.9.2008

Akciu zorganizovali kamaráti Klačko z lodenice Gidra Budmerice a Lupi z T.O. Tarpan

Okrem nich sa na nej zúčastnili aj kamaráti: Špricek, Janko, Džipova Janka, Pancho, Digi, Samko, Palo a Marta, Krígel s Beatkou  a s Benginom (jazvečík), Hali, Miško, Božo, Robo, Samko,  Milka, ja a Renka z T.D. Šípy Handlová. V piatok sa k nám pridali aj Sifón s Mimi a Lafo.

No a takto nám bolo:

1.deň  - 25.9.2008

Trasa:  (12 km – 3 hod.) Dekanová – Srnčí vrch – zrub T.O. Čierny orol – sekvoja v Horňanoch 

Tak ako obyčajne, v Britve všetko začína a všetko aj končí. Aj teraz nás tu víta kamarát Klačko s Lupinom – prezlečeným za kapitána Jacka Harpra J

Stisky rúk, ahoj a pivko na cestu ....a prvé posádky už aj vyrážajú - cieľ Dekanova chata (380mnm) Ešte s krátkym zastavením v krčme „u Slížara“, kde sa k nim pridala Renka z Handlovej. Kapitán so zvyškom posádky (Božo, Robo a ja) mal menšie problémy s dopravou, ale nakoniec sme aj my s pomocou Lupiho sestry Zuzky šťastne dorazili.

Naši  kamaráti sa  medzitým ubytovali a aby len tak nemárnili čas, vybrali sa na krátku túru k starej horárni v Horňanoch a hlavne k dominante krajiny - k sekvoji mamutej.

Strom pochádza  pôvodom z Kalifornie. Sadenicu, ktorú vypestovali zo semena v lesnej škôlke na Horňanoch bola vysadená v r. 1928 ako 3 ročná a merala 25 cm. Dnes je to mohutný  exemplár, s obvodom vo výške 1,3 m - 390 cm, šírkou  koruny 11 m a  výškou 30 m.

Večer sme posedeli a pospievali pri ohníku v krbe, no a potom sme sa radšej porozchádzali, lebo osud je nevyspytateľný a Lupi ešte viac.... J

 celý článok

Lackie, alias Danka zo Zohoru

 


22.9.2008 

VÝSLEDKY 34. ROČNÍKU trampské literární soutěže TRAPSAVEC!
 
Na krásném místě poblíž Holýšova na Plzeňsku se opět po roce sešli trampští psavci, čtenáři, redaktoři - prostě lidi mající vztah k trampské literatuře.
Ačkoliv to s počasím vypadalo nemastně neslaně, nakonec vše dopadlo dobře.
Během sobotního TRAPSAVYTÍ byla pokřtěna kniha Mirka Valiny nazvaná CLAIM, která obsahuje celkem 29 povídek a TRAMPSKÝ KALENDÁŘ 2009 (pokud chceš vědět o nich víc, tak klikni vlevo na jejich titulní strany).
Následoval Trapsavecký „veletrh“, tombola, seminář autorů s porotci, muzika, pomlouvání nepřítomných, vítání přítomných:) - prostě dobře strávený víkend.
Večer byl zapálen slavnostní oheň a vyhlášeno 13 vítězných básní a 6 povídek.
Cenu nejvyšší - Zlatého Trapsavce se odnesl (možná odvlekl - viz fotky ve fotogalerii) Fenik za báseň Ranní zrození.

zdroj:Tony Avalon  http://www.sdruzeni-avalon.cz/

Článek byl zveřejněn i v trampském časopise "Puchejř"   viacej o Trapsavci

 

Blahoželáme kamarátovy Timovy z T.O.Ondatry za druhé miesto v Próze oldpsavců za Ahojahoj Frenky



  14.9.2008

Múzeum trampingu Jílové u Prahy

Mnoho z nás trampů možná ani netuší, že už máme i své vlastní muzeum. Přesněji řečeno tedy ne přímo muzeum ale stálou expozici “Tramping a příroda v jižním okolí Prahy“ v Regionálním muzeu v Jílovém u Prahy. To sídlí v krásné kamenné budově s předlouhou historií, nazvané “Mince“, protože do roku 1420 v ní byl umístěn horní úřad, kde se odevzdávaly daně z dolování zlata v okolí Jílového. Objekt najdete v dolní části náměstí hned u kostela sv.Vojtěcha. Muzeum je otevřeno denně mimo pondělí 9-12 a 13-16 hodin, v červnu až srpnu pak 9-17 hodin. Expozice zde byla instalována již v roce 1987 ale v létě 2006 prošla rekonstrukcí a doplněním materiálů do současné podoby.....viac na

zdroj:Tony

Článek byl zveřejněn i v trampském časopise "Puchejř" : http://www.sdruzeni-avalon.cz/puchejr.php


v dňoch 12.9.-14.9.2008 sa konalo

22.Výročie S.T.O.Tambora - Kačín Bratislava

V sobotu 13.9.2008 sa uskutočnil 22. výročný oheň STO TAMBORA, na Kačíne nad bratislavským Lamačom. Niesol sa trochu v smutnom duchu, keďže búda našej osady vyhorela ešte počas Štedrého večera 2007, bol náš flek akýsi prázndny. Tesne pred potlachom sa zranili deti našich dvoch osadníkov, museli byť ošetrení v nemocnici a jeden z nich si tam dve noci aj poležal. Tatkovia mali hlavy v smútku počas piatkových príprav, ale nakoniec boli deti v poriadku a ten najmenší hospitalizovaní ešte v sobotu stihol na potlachu troch vyvádzať, pretože ho v sobotu popoludní pustili z nemocnice. V sobotu dopoludnia si kmeňoví osadníci museli ešte  odskočiť do bratislavského krematória odprevadiť na poslednú cestu, z ktorej niet návratu, dlhoročného priateľa našej osady Petra Barteka (syna bývalého bufetára z Lesanky), ktorému vo veku 48 rokov,  počas poľovačky v Tajge, zlyhalo srdce.
Napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam sme zvládli aj osadové súťaže, ktoré nám pomohla zorganizovať kamarátka Bábovka. Tá priniesla aj fantastickú bábovku, bez ktorej je nemysliteľná každá akcia , na ktorej sa Andy- Bábovka zúčastní. Po slávnostnom zapálení ohňa kamarát Tykva zahral osadovú hymnu Potlach, ktorú zložil pred rokmi ešte počas fungovania kapely Trampas. Venovaná bola práve nášmu kamarárovi Petrovi Bartekovi. Potom nasledovala Vlajka a minútou ticha sme si uctili
pamiatku kamarátov, ktorí odišli na svoj posledný vander. O muziku sa postarali Kačín Boys, časť Pekaringa, Rajčák a ďalší kamaráti muzikanti. Pivo a chutná kapustnica sprevádzali dobrú zábavu až do neskorých nočných hodín. Počasie vyšlo, aj keď bolo v noci trochu chladno. V nedeľu sme všetko pobalili a na "káve " v Lesanke sme ukončili náš 22. potlach.

napísal Kolo - S.T.O TAMBORA

 


16.Česko - Slovenský potlach

sa bude konať 4.9.-6.9.2009 v Českom středohoří v meste Panenský Týnec - Žerotín je to cesta z Prahy na Slaný - Louny - Chomutov asi 50 km za Prahou

Mapa A    Mapa B    Mapa C   Mapa D

Usporiadať ho budú : T. O. Bíli Racek                 -   šerif Bidlo

                                  T. O. Modrá Zátoka          -  šerif Reďák

                                  T. O. Supové                    -     šerif  Míra Húrt

                                  T. O. Za Pecí                    -     šerif  Zdenek Dundr

                     Kamaráti udolí Berounky - KUB    -    šerif Rohlík

adresa na šerifa T.O.Bíli Racek - Bidla je

Milan Gašpar, Panenský Týnec 88 Louny 439 05 Česká republika

Ako prvý Vám prezentujeme fotky z kraja a fleku kde sa bude konať 16.Česko-Slovenský potlach ktoré nám poskytol šerif T.O.Bíli Racek- Bidlo

   foto 1     foto2


 

    V dňoch 16. - 17. 8. 2008 kamaráti z          

             TRAMPSKÝCH OSAD IVANSKÝCH a T.O. BIELY HAD

  uskutočnili tradičný DUNAJSKÝ POHÁR v mini futbale , u Rusa v Ivanke pri Dunaji . Bol to už 36 . ročník. Je to turnaj Ivanských trampov za kamarátov ktorí sú už na večnom vandri a pozerajú sa na nás tam z hora...Prípravy sa začínajú už samozrejme hodne v predstihu aby bolo všetko nachystané. Aj nás trochu v piatok v noci zastihlo krupobitie, vietor a dážď ale nás to neodradilo. V sobotu sa odohrali futbale, potom gulášik a občerstvenie . Večer sme zapálili športovo trampstký táboráčik , zahájenie...a pri speve s gitarou sme vydržali do neskorých hodín. Celý čas sme už mali pekné počasie čo tiež prispelo k dobrej nálade. 

             Víťazné mužstvá: T. O. ONTÁRIO st.

                                           T. O. BIELY HAD

                                           T. O. ČAJKA

             - pätičková: kam.      FILO
             - najlepší strelec: ml. RUDO                        
    Kamarátov bolo pomenej, asi bolo veľa spoločných akcií a nevedeli kam majú skôr ísť alebo...

    V roku 2009 usporiadajú Dunajský pohár T.O. Ontário a T.O.I. 

                                        Už teraz sa teším a  možno príde aj viac kamarátov .

                                                                         Napísal Špricek T.O. ZLATÁ  KALEDÓNIA.   viac o akcii tu


 Článok z 26. Júla 2008
  
 Dokument o Trampingu na ČT 2 bude vysílán...
 .. v rámci pořadu Ta naše povaha česká a to ve středu 30. července od 20:00.
 Natáčení proběhlo v Českém ráji (ničení trampských kempů), na Brdech na srubu Marko Čermáka a ve Šťáhlavických lesích u Bédi Šedifky na osadě Komáři.  Nenechte si ujít středeční vysílání. ......
 
                                                                                                                                                   Tony A.
                                internetový záznam vysielania ČT 2 si môžete pozrieť tu...

          SKÓRE  40 : 15                              12.7.2008

  Štyridsiaty výročný oheň T.O. Čierna puma zahorel 12. júla na Hrachoviskách a tradične ho sprevádzala v poradí už pätnásta súťažná výstava trampskej tvorivosti. Krásne fotografie, kresby, maľby na rôznych podkladoch, prívesky, náramky, placky, no skrátka tvorivosť. Skvelá atmosféra, hŕba kamarátov a kamarátstva a ako jemné pripomenutie matky prírody, že je tu, aj večerná búrka, ktorá nakoniec predsa len milosrdne nezahasila pagodu, o ktorú sa vzorne staral osvedčený pekelník Zabiják

                                                                                poslal kamarát Bača TO.Korlát         viac foto         celý článok


Stopy   trampov                                               12.7.2008                     

Keď   túžba je neodolateľná a túlavé topánky provokujúco zazerajú z kúta,  je potrebné vyhovieť tomuto volaniu a kráčať po stopách,  ktoré nás zavedú tam, kam chceme.  Trampské chodníčky zvyknú viesť niekam do hôr, ale presne pred rokom má stopy zaviedli  do Dudiniec na Country stopu.  Nuž, ani tento rok som nezaváhala  a kráčala  vyšliapaným chodníčkom po týchto  stopách  priamo na 6. ročník  festivalu  trampskej, folkovej country a bluegrassovej hudby s názvom Country stopa.  al v jednom ťahu niekoľko rokov. Financie nepadajú z neba, diváci sú nároční a chcú vidieť toho veľa a samozrejme za malý peniaz, takže organizátor musí byť poriadny čarodejník, aby to všetko udržal.  .....

.                                                                          Jana Matzová „Amazonka“            viac foto na...   celý čánok


STRUČNÁ HISTÓRIA VZNIKU TRAMPSKÉHO PIETNEHO MIESTA POD VYSOKOU.

Keď v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia partia mladých ľudí túžiacich po romantike v lone prírody objavila pod druhou najvyššou horou Malých Karpát krásne a tiché miesto, už vtedy bol medzi nimi ústrednou postavou kamarát Láďo. Rozhodli sa za-

ložiť na tomto mieste trampskú osadu a pomenovali ju podľa vrcholu týčiaceho sa nad ním T.O. VYSOKÁ. Za šerifa si zvolili Láďa. Spoločne budovali flek a miesto búdy opravova-

li starú klenbovú pivnicu vo svahu, ktorá tam ostala po bývalej usadlosti. Postupom času sa chýr o tomto peknom fleku rozniesol a začali sa tu zastavovať ďalšie osady a samotári.

T.O. Game farm, T.O. Potulná, STS, T.O. Karpatský sokol a iní. Pravdou je, že toto mies-

to ozaj nemá chybu. Je tam veľká lúka, výdatný prameň, zopár ovocných stromov, ktoré spočiatku rodili aj chutné ovocie a hlavne má neuveriteľne výhodnú polohu. Za pár hodín sa dá prejsť do Plaveckého Podhradia, do Smoleníc, na Červený Kameň, na Pezinskú Ba-

bu, ba niekedy sme chodili peši až do Bratislavy. Pre Láďa sa osadný flek stal srdcovou záležitosťou a trávil tam najviac víkendov zo všetkých. V roku 2003 nás však nečakane a hlavne predčasne opustil vo veku 46 rokov a odišiel na vander z ktorého niet návratu. Nikto z nás, ktorí tam chodili a poznali ho, nechceli aby odišiel do zabudnutia a tak kama-

ráti z T.O. Potulná nechali vyrobiť pamätnú tabuľku, ktorú sme osadili na skale nad jeho milovaným flekom a sľúbili si, že raz do roka sa tu zídeme a zaspomíname. Slovo sme dodržali a keďže medzi tým odišli ďalší kamaráti, ktorým bol tento kúsok Karpát milý, dnes sú už na skale tabuľky tri. Z našich každoročných stretnutí sa stala milá tradícia na ktorú sa všetci tešíme no tajne dúfame, že ich počet sa zvyšovať dlho, dlho nebude.

                                                                                  T. S.    Benito         viac foto na....       


OKOLIE   ZOŠKY  10.6.2008

Na „pravej“ teda severovýchodnej strane od Zošky si pamätám dve: Čierny medveď Chalpci od Hudsonu (Hudsoňáci). Tú prvú postavili v roku 1967 a vydržala do roku 1972, kedy vyhorela. O druhej, ktorá stála blízko „Medveďov“ nemám informácie.

Na ľavej (juhozápadnej) strane ich bolo viac. Najbližšie bola Papriho búda. Bola to skôr zemlianka vo svahu neďaleko chodníka zrušenej červenej značky smerom na Troch jazdcov. Dolu mala miestnosť asi ako kajuta, s pieckou a pričňou. Hore na „povale“ (vchádzalo sa zvonka štvornožky cez otovor 1x1 m) bolo miesto pre 3-4 nocľažníkov. Neďaleko za potokom stála chajda Bighorn s malou teraskou. Po jej likvidácii stála blízko toho miesta Manitoba. To bol už honosnejší zrub a vždy zamknutý. Na juh od Bighornu, smerom k Savane (lúka tiahnúca sa od kúpaliska popod Tisové skaly až pod Veľkú homoľu, bývalá zjazdovka, dnes zalesnená) stála Sliepka. Bol to vlastne stan z pogumovaného plátna na drevenej konštrukcii, ale s pieckou a pričňami. Patrila T.S.Kondorovi. Kúsok od „Slépky“ stála Guadyana (niekde sa uvádza Guadiana). Po jej likvidácii tu v osemdesiatych rokoch stála chajda Brezička, ktorá patrila bratislavskej osade Black Hills (Ferdo a spol.). O hodný kúsok vyššie nad ňou a hlbšie v lese stála búda T.O.Čierny orol. Na hornom toku Vištuckého potoka, blízko lokality Panský dom stála chajda Horskí diabli, T.O. z Veľkého Biela.

Mimo spomínaných zrubov, bolo po okolí roztrúsených plno flekov, ktoré však nemám zmapované kto ich obýval. Najviac ich bolo pod Tisovými skalami, okolo Čermákovej lúky a blízko Medvedej skaly (nad Harmóniou).

Toto je stručný opis búd (zrubov, chájd) ako si pamätám z rokov 1972-1976, kedy sme sem s našou T.O.Moby-Dick chodievali.

                                                                                                      poslal Starec T.O.Moby-Dick


      NA VÝCHOD OD KORLÁTKY

 

           Neskorá jeseň, prvá polovica osemdesiatych rokov. Pod siluetou hradu z panelky odbočuje a vnára sa do lesa banda chalaniskov v zostave - pre názornosť budeme trošku škatuľkovať - jeden trampík a niekoľko čundrákov. V batožine jedlo, kotlík a nejaká tá litrovka „Vatralu“, čo bolo jablčno bazové dezertné víno, presladený čučák, vhodný akurát tak na varenie, ale za to len za osem korún. K dostatiu snáď len v potravinách v Jablonici. Z lesného chodníka ešte jedna odbočka doľava, potom hore menšou roklinou, alebo väčším výmoľom ak chcete a v jednom jeho bočnom ramene zhadzuje náklad pri malinkatom zrube. Zrubečku som dal meno Prcek a medzi nami sa dokonca ujalo. Nikto z nás netušil, odkedy tu stojí ani kto ho postavil, ale následnú zimu sme si sem chodili variť ono - u nás populárne - čučo a postupne sa niektorí infikovať trampingom.

poslal Bača T.O.Korlát prevzané zo SEVERKY                celý článok

 

© 2008 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024