Posledná pocta

V stredu 16. apríla poobede prišli do bratislavského krematória vzdať poslednú poctu Brčkovi nielen jeho príbuzní a známi, ale najmä kamaráti z Tramp clubu Bratislava, z rôznych trampských a vodáckych osád z Bratislavy a okolia, z Trnavy a z Moravy Fred z KFTP Horní Jelení. Vo veľkom počte prišli aj naši najstarší trampskí pardáli, ktorí napriek ôsmym a viacerým krížikom vystúpili množstvom schodov do obradnej siene, aby sa rozlúčili s kamarátom, s ktorým pred rokmi sedávali pri táborákoch, na potlachoch, túlali sa po Malých Karpatoch, alebo sa vídavali na stretnutiach v Rači, v KKKV lodenici, na Klepáči, či na Slamenej búde. Symbolickú rozlúčku so spolu zakladateľom TCB Brčkom predstavovala aj vystavená vlajka a nad kyticami a vencami na obrazovke vedľa seba boli premietnuté vlaky Brčkovej osady Zálesák a Tramp clubu.

V peknom príhovore zriadenca krematória sme sa dozvedeli o Brčkovom osobnom a pracovnom živote. Napriek mladému veku sa zúčastnil SNP a za odboj dostal štátne vyznamenanie. Vyštudoval žurnalistiku a redaktorskej práci zostal verný aj po odchode na dôchodok, v ktorom sa posledné štvrťstoročie venoval vedeniu Tramp clubu a vydávaniu mesačníka TCB Trampský spravodaj.

Flekoš s Felinou a muzikantmi Čárlim s Kavkou, Ježkom, Pedrom Kačínskym, Lyžičkom, Tony Lovcom a Mircom prišli Brčkovi zahrať na rozlúčku a bola to práve Brčkova najmilšia pieseň „Sosna“ ktorú mu ako prvú spolu zahrali a zaspievali.

Po odznení piesne som predstúpila pred všetkých, aby som v príhovore na rozlúčku povedala niečo z Brčkovej trampskej minulosti. Aké boli jeho začiatky, keď spolu s kamarátmi z Osady veselého mládí založili v roku 1940 osadu Zálesák, kam chodili na vandre, ako vydávali trampský časopis Řev čundráků, to všetko som mohla prítomným priblížiť z jeho „Osadního zápisníka“ z rokov 1940 – 1944.
     Spomienky viac ako sedemdesiatročné som doplnila ďalšími faktami a  zážitkami