AhojAhoj 2018 - Prechod Karpát XVIII. ročník

Máj
2018

Prechod Karpát XVIII. ročník, 18.-20. máj 2018
Smolenice – Častá – Sklená huta – Sološnica - Kuchyňa

Piatok, hlavná stanica napoludnie. S Pedrom sa postupne stretávame na známom mieste s Čertom, Čaňom, Golemom z Prahy (pôvodom z Brna), Kyslíkom a zástupcami mládeže Malým Kyslíkom a Milie. Kolo nás prišiel odprevadiť, Veri už sedí v poslednom vagóne pristaveného osobáku do Trnavy. Posledný z Tambory Plutva nestíha.. Okoloidúc sa nám prihovorí Kio, kamarát brňáckej partie, s ktorou sme boli pred troma týždňami na vandri.

Odchádza práve za nimi do Brna, tak sme dali všetkých pozdravovať s tým, že na budúci rok na PK XIX idú s nami...
V poschodovom vlaku cesta ako obyčajne ubieha veselo. Pekných dievčat a žien je našťastie stále dosť, tak chlapci majú tradične komu kurizovať.V TT prestup na vláčik do Smoleníc. Zostávame v chodbičke pri dvoch mladých kráskach. Ktovie prečo na ďalšej zastávke prestúpia do iného vagóna. Ajznboňák Golem nám vysvetľuje čo to o železniciach. Do reči sa dáva s ním aj konduktor, ktorý má vizitku „vlakvedúci“. Rozoberáme slovné spojenie, ktoré vôbec neznamená, že môže viesť vlak - to robí strojvodca = rušňovodič. Golem, ktorého vzhľad presne zodpovedá prezývke, začne rozprávať ako raz kvôli

akémusi "pracovnému" sporu vyhodil vlakvedúceho z vlaku, načo sa ten náš radšej vzdiali... Vystupujeme na stanici Smolenice a na našu veľkú radosť nám ide v ústrety Gryzzli z TO Merry boys.

Preplnený osobák do Smoleníc foto Čert

V staničnej krčmičke si dáme rundu a zaspievame pesničku „Prechod Karpát“. Pedro ju zložil pri príležitosti minulého ročníka a jej text hovorí presne o tom, čím tieto prechody našimi milovanými Malými Karpatmi pre nás sú. Po asfaltke sa asi 1 km presúvame na zastávku pred závod Chemolak. Prázdny autobus nás po polhodinke vysadí na námestí v Častej. Zložíme sa v rovnakej krčme kde aj pred 10-imi rokmi. Sympatická krčmárka, pekné sedenie. Po chvíli prichádza spoľahlivý Ringo aj s basou a začína hranie. Dorazí Plutva, nakoniec z BA prišiel busom, a už hodinu nás hľadá po Častej.

Neskôr prichádza Vlado s Ičom a Ivetou a ku Gryzlimu sa pridáva osadník Zip. Zábava výborná ako vždy, rozdiel spred 10. rokov je, že z cesty sa stala autostráda, autá stále premávajú hore-dole, ale objaví sa aj povoz s koníkom, ktorého majiteľ si posedí v krčme. Pred siedmou za veľkého smútku domácich poslucháčov zdvihneme kotvy, bágle, gitary a po žltej opúšťame Častú, Gryzli a Zip zostávajú čakať Olivera. Za chatami sa pripájame po krátkom klesáku na zelenú a potom už len stúpame.

Opäť sa ukáže, že Malé Karpaty vôbec nie sú malé. Najmä keď nesieš bágel na chrbte, v bruchu par pív, deluxov a pizzu. Ale v lese je krásne, jarná zeleň, zapadajúce slnko, plno srniek. Polovica cesty je „výživná“, ďalej tienisté lesné cestičky striedajú zelené lúky, pomedzi stromy zapadá slnko, vôkol je ticho tak typické pre podvečer v lese. Vynoríme sa na krásnu veľkú lúku. Aj desiatky rokov potom, ako ju natrvalo opustili ľudia, vidno stopy po ľudskej práci, sadoch, obydliach. Presne ako na "Skelné hutě" v južných Čechách, kde sme nocovali na vandri v Novohradkách .
Zložíme sa na lúčke kde robievajú "Vítania jari" trnavskí trampi.

Minulý rok na PK XVII, keď sme nocovali pod Korlátkou, nám trnaváci nechali "pozdrav"napísaný na pni , teraz zas v podobe camrátka z Vítania jari. Našiel ho Golem potom ako na ňom prenocoval. Ešte sme tam našli aj mŕtvu srnku v suchom jarku.

Od Zabitého prichádza Veri s Ringom a basou. Do komplet Pekaringa chýba Kali (dorazí rovno z práce o jednej v noci). Už potme sa rozložíme na noc. Posadáme si vôkol ohňa, daru prírody, ktorý ľuďom tisícročia dáva teplo. Ktovie koľkí pri tomto ohni sedeli, zohrievali sa, jedli, rozprávali, spievali.

camrátko z Vítania jari

Foto Sklená huta:
zľava hore:Veri, Malý Kyslík, Kyslík, Milie, Ivet, Kali, Andy Bábovka, Pedro, Golem Plutva, Vlado, Ringo
zľava dole: Ičo, Čaňo

Pri niektorých pesničkách si pripomenieme aj tých, ktorí by tu určite s nami sedeli, ale už nikdy nebudú.... Chladnú noc vylepšuje ranná káva či nejaká tá retiazkujúca tekutina. Mery boys s Olim nedorazili. Lúčime sa s Ringom a Vladom a po žltej sa vydávame do Sološnice. Počasie slnečné, príroda krásna, len záverečná asfaltka pridlhá.

Odmenou je krčma pri zastávke. Tam prichádza Kolo na štyroch kolesách s tromi ženami. Pedro má krátky príhovor a môže sa rozbehnúť hranie, do odchodu autobusu máme poldruha hodiny čas. Dobrá obsluha, zábava a pokračujeme v nej aj po presune v krčme v Kuchyni. Tam nás už čaká Kyslíkova Sonička s Lampášom, trio Supovcov a Gombík s Čárlie. Posledný presun a sme na chalupe. Za tie roky vyrástli nielen naše deti (niektoré už majú vodičáky), ale aj stromy, kríky a tak sme obklopení hradbou zelene ako v lese. Všetci sa niekam zvalíme, či posadíme, začne konzumácia "špeciality Prechodu Karpát": predjedlo mastný chlieb s cibuľou a hlavný chod fazuľovica s klobásou. Tá ide na dračku, Lampáš sám zje 8 tanierov.

Foto pri stole:
zľava : Gombík, Andy, Pedro, Plutva, Golem

Pekaringu výnimočne chýba Ringo s Kalim a Vladom, zato, tiež výnimočne, hrá 5 gitár. Pedro, Gombík, Golem, Plutva a Tykva, ktorý prišiel podvečer z Hasprunky. Pridá sa aj sused Eči, kedysi bendžista z kapely Dunaj. Roky nehráva, ale vidno, že to sa nezabúda... Ku klasickým trampským pridáva Tykva, kapelník Trampasu, svoje pesničky. A ktože to nocou prichádza medzi nás? Oliver so Zipom, pre zmenu ale chýba Gryzzli. Vraj niekde po ceste k nám odbočil, boli ho aj hľadať, ale márne. Posedia s nami a v noci sa idú povesiť na strom. Nie od žiaľu za Gryzzlim, ale na hamaky. Niektorí od únavy odkvicnú skôr, záverečná parta to ťahá opäť do druhej.
Nedeľné ráno je ako maľované. Na slnku sa sušia rosou navlhnuté príbytky, káva, raňajky, balenie, rozlúčka. AHOJ o rok v máji na PK XIX!!

článok napísala Andy Bábovka, foto: Čert, Golem

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024