| 
																	
																	 | 
																 
								
									
									
										
											
												
												
													
														
															| 
															 
															
															
															
															za rok 2014  | 
														 
														
															
															
																
																	
																		|   | 
																	 
																	
																		  
																		
															
																		
																		SKALA - trampský 
															symbolický cintorín 
															na Košariskách 
															 
															Počas jedenásťročnej 
															tradície 
															pripevňovania 
															spomienkových 
															tabuliek na 
															menhirovu skalu na 
															Košariskách 
															neuplynul ani jeden 
															rok bez toho, aby 
															nejaká pribudla. Na 
															peknom mieste, 
															typickom pre 
															malokarpatské lesy 
															si môže každý v 
															tichu okolitej 
															prírody prečítať 
															mená, prípadne si 
															pripomenúť tých, 
															ktorých poznal. 
															Životní partneri a 
															priatelia starších 
															zosnulých trampov, 
															ktorí chcú zblízka 
															vidieť pomník sa sem 
															ale kvôli vyššiemu 
															veku a zdravotným 
															problémom môžu 
															dostať len ak ich 
															niekto odvezie 
															autom. Tak aj došlo 
															k dvom návštevám 
															tohto miesta minulý 
															rok v novembri.  
															O Skalu – trampský 
															symbolický cintorín 
															som sa začala viac 
															zaujímať kvôli 
															kamarátovi Luigimu z 
															Osady veselého 
															mládí...... 
																		                                                                                                  Andy 
																		Bábovka 
																		T. O. 
																		Pohoda  
																		1.11. 
															 
																		
																		
																		Zo spomienok kamaráta Pijana spoluzakladateľa  STO Bratislava 
																								
																								   
																		(1964)Založenie STO Bratislava - Spojené trampské osady Slepička, Dakota, Asunción.  STO bolo založené v septembri 1964. Zakladala ho partia asi dvadsať ročných kamarátov. Poznali sa už skôr z bydliska alebo z miest v Malých Karpatoch, kam chodievali vandrovať ako členovia vyššie spomenutých osád, niektorí aj bez osady.  Podnetom k založeniu bola príležitosť odkúpiť chatu Savana nad Mariatálom od obuvníckeho podniku Obnova. Odpredať sa mohla len zamestnancovi podniku. Tým bol Gebitz - Gesko. Niektorí z osadníkov sa zložili (Suchý, Gimo a Pijan) a odkúpili ju za 10tisíc Kčs, ostatní sľúbili, že dodatočne prispejú tiež.Návrh motívu vlajky a odznaku (názov domovenka sa začal medzi trampami používať až neskôr) pre STO urobil Šoc zo spriatelenej TO Desperádo (viď foto) a vlajku mal každý člen osady.  
																					Vlajku aj odznaky mali tlačené. Matricu im urobil v nakladateľstve Pravda Redo z Utahu. Reprodukcia pôvodnej vlajky je v súčasnosti pripevnená na čelnej stene búdy, urobil ju osadník Balvan........ 
                                                                  
																		Pijanove 
																		spomienky 
																		spracovala 
																		Andy 
																		Bábovka 
																		TO 
																		Pohoda 
																		4.10. 
															 
																		
																		
																		
																		
																		
																		Ahoj, 
																		kamarádi 
																		a 
																		kamarádky! 
																		
																		
																		
																		          
																		Ačkoliv 
																		do data 
																		konání 
																		desátého, 
																		jubilejního, 
																		celosvětového 
																		potlachu 
																		zbývá 
																		relativně 
																		ještě 
																		hodně 
																		času, 
																		již dnes 
																		je třeba 
																		seznámit 
																		trampskou 
																		veřejnost 
																		s možnostmi 
																		a 
																		podmínkami 
																		této, 
																		pro nás 
																		všechny 
																		tak 
																		závažné 
																		události. 
																		
																		
																		
																		           
																		Je to už 
																		poměrně 
																		dost 
																		dlouhá 
																		doba, 
																		kdy byla 
																		do 
																		trampského 
																		éteru 
																		vyslaná 
																		zpráva, 
																		nabízející 
																		kamarádům 
																		žijícím 
																		ve 
																		Spojených 
																		státech 
																		možnost 
																		ucházet 
																		se o 
																		pořádání 
																		10.světového 
																		potlachu 
																		na 
																		americkém 
																		území. 
																		Dosud se 
																		však na 
																		tuto 
																		výzvu 
																		(k našemu 
																		zklamání) 
																		žádní 
																		odvážlivci 
																		nepřihlásili, 
																		ačkoliv 
																		k uvedené 
																		nabídce 
																		patří i 
																		předání 
																		ušetřených 
																		5000 
																		dolarů 
																		od 
																		kanadských 
																		pořadatelů. 
																		Naše 
																		osada 
																		Fort 
																		Adamson, 
																		se členy 
																		zčásti 
																		na 
																		americkém 
																		a zčásti 
																		na 
																		evropském 
																		kontinentu, 
																		se tedy 
																		odhodlala 
																		k tomu, 
																		že na 
																		pořádání 
																		světového 
																		potlachu 
																		v Texasu 
																		(na 
																		soukromém 
																		ranči 
																		Faráře a 
																		Fífy) 
																		kývla. 
																		Pokud 
																		budeme 
																		ovšem 
																		živi a 
																		zdrávi a 
																		také za 
																		předpokladu, 
																		že budou 
																		přijaty 
																		naše 
																		podmínky, 
																		které 
																		jsme si 
																		po 
																		zralém 
																		uvážení 
																		vytýčili 
																		díky 
																		současným 
																		daným 
																		možnostem 
																		a hlavně 
																		díky 
																		zkušenostem 
																		z konání 
																		7.světového 
																		potlachu. 
															 
																		
																		
																		
																		
																		
																		
																		Spoznávanie 
																		Asi po 
																		kilometri 
																		zisťujem, 
																		že som 
																		odbočila 
																		opačným 
																		smerom 
																		po 
																		modrej. 
																		V mojom 
																		prípade 
																		častá 
																		skutočnosť, 
																		nevadí, 
																		takto na 
																		hrad 
																		prídem 
																		okruhom 
																		Kalimu 
																		oproti. 
																		Pokračujem 
																		rozrytým 
																		chodníkom, 
																		modrá 
																		značka 
																		mizne, 
																		chodník 
																		sa mení 
																		na pascu 
																		zakopnem 
																		a letím 
																		na zem. 
																		Obliznem 
																		si 
																		skrvavené 
																		dlane 
																		a po 
																		tejto 
																		dezinfekcii 
																		bežím 
																		ďalej. 
																		Pokračujem 
																		podľa 
																		popod 
																		elektrickým 
																		vedením 
																		(výborný 
																		orientačný 
																		bod, ako 
																		ma 
																		naučil 
																		Pedro) a 
																		krajom 
																		lúky 
																		popod 
																		les. 
																		Vľavo 
																		výhľady 
																		na 
																		Slanské 
																		vrchy, 
																		dedinky 
																		Čičavu, 
																		Merník, 
																		vpravo 
																		pohľad 
																		na 
																		jedinú 
																		malebnú 
																		obec 
																		uprostred 
																		kruhu 
																		lesov 
																		Vyšný 
																		Kazimír. 
																		Po troch 
																		kilometroch 
																		sa 
																		vnáram 
																		do lesa, 
																		nachádzam 
																		značku. 
																		Značenie 
																		je 
																		v tomto 
																		kraji 
																		ako 
																		neskôr 
																		zisťujem 
																		ja, Kali 
																		aj 
																		všetci 
																		ostatní, 
																		ktorí sa 
																		vydali 
																		na túry 
																		do 
																		okolia, 
																		strašné. 
																		Brodím 
																		sa 
																		v mechanizmami 
																		rozrytej 
																		rozmočenej 
																		ceste, 
																		preskakujem 
																		haluziny, 
																		nechané 
																		tak ako 
																		sú po 
																		odpílení 
																		a odvoze 
																		kmeňov, 
																		presne 
																		ako 
																		u nás 
																		v Malých 
																		Karpatoch. 
																		 Sústavne 
																		sa počas 
																		behu 
																		vraciam 
																		vždy 
																		k poslednému 
																		stromu, 
																		kde bola 
																		značka, 
																		ale 
																		pokračovanie 
																		väčšinou 
																		len 
																		vytuším..........                                                               
																		
																		
																		
																		
																		 Andy 
																		Bábovka 
																		T. O. 
																		Pohoda 
															 
																		
																		
																		
																		
																		 
 Posledná rozlúčka 
																		
																					  
																					
																		 
    Posledné rozlúčenie s tými, ktorých sme poznali a mali radi, býva vždy ťažké. 
    Ja tu teraz stojím  pred Vami kamaráti, aby som povedala posledné slová na rozlúčku, venované nášmu kamarátovi, trampovi, redaktorovi a za seba si dovolím povedať aj učiteľovi Brčkovi z T.O. Zálesák. Tramping a jeho zásady - láska k prírode, umenie v nej prežiť vo voľnom čase a kamarátstvo - ovplyvnili celý jeho život.  
																		Aké boli 
																		vlastne 
																		Brčkove 
																		trampské 
																		začiatky?  
																		Najlepšie 
																		bude, 
																		keď Vám 
																		ich 
																		priblížim 
																		jeho 
																		vlastnými 
																		slovami 
																		z 
																		poznámok 
																		z 
																		„Osadního 
																		zápisníka“. 
																		Spomína 
																		v ňom, 
																		ako 
																		z Osady 
																		veselého 
																		mládí 
																		pár 
																		chlapcov 
																		založilo 
																		v r. 
																		1940 
																		osadu 
																		Zálesák, 
																		ktorá 
																		bola 
																		pokračovateľom 
																		rovnomennej 
																		známej 
																		trampskej 
																		osady.
																		 
   Spočiatku chodievali do Dúbravky, kde ich do povedomia trampskej 
																		verejnosti 
																		dostala 
																		osada 
																		Tuláci. 
																		Veľkému 
																		Vajcovi 
																		z T.O. 
																		Půlnoční 
																		měsíc 
																		zas 
																		vďačila 
																		osada, 
																		za to že 
																		jej 
																		ukázal 
																		lesy 
																		v údolí 
																		Vydrice 
																		– 
																		Bieleho 
																		potoka 
																		a miesta, 
																		kde 
																		vznikal 
																		tramping, 
																		zoznámil 
																		ich so 
																		svojim 
																		mladším 
																		bratom 
																		Malým 
																		Vajcom. 
																		Po 
																		zákroku 
																		hájnika 
																		a zákazu 
																		trampingu 
																		po r. 
																		1941 
																		osada 
																		Zálesák 
																		opúšťa 
																		Granadu 
																		a za 
																		svoj 
																		kemp si 
																		vyberá 
																		miesto 
																		nad 
																		Mariankou 
																		a nazýva 
																		ho „Camp 
																		U pláchlého 
																		jestřába“.....               
																		 
																		
																		Andy 
																		Bábovka 
																		T. O. 
																		Pohoda  | 
																	 
																	
																		
															 
																		
																		
																		
																		Posledné 
																		AHOJ 
     Priznám 
																		sa, že 
																		nad 
																		slovami 
																		mojej 
																		poslednej 
																		rozlúčky 
																		s Tebou 
																		Brčko 
																		som 
																		začala 
																		premýšľať 
																		v utorok 
																		popoludní, 
																		keď som 
																		so 
																		 slzami 
																		v očiach 
																		odchádzala 
																		z nemocnice, 
																		kde Ťa 
																		pred 
																		dvoma 
																		týždňami 
																		hospitalizovali. 
																		Ťažko sa 
																		mi to 
																		pripúšťalo, 
																		ale 
																		vedela 
																		som, že 
																		som Ťa 
																		videla 
																		poslednýkrát. 
																		V nemocničnej 
																		izbe som 
																		pri Tebe 
																		sedela 
																		a držala 
																		 za 
																		ruku. Za 
																		ruku, 
																		ktorá tú 
																		moju 
																		ešte pár 
																		dní 
																		dozadu 
																		pevne 
																		stisla a 
																		zalomila 
																		si so 
																		mnou 
																		palec. 
																		S úsmevom 
																		si mi 
																		vtedy 
																		povedal 
																		„toto je 
																		moja 
																		konečná“...
																		 
         
																		
																		Čítala 
																		som Ti 
																		vtedy z  
																		nového 
																		Trampského 
																		spravodaja, 
																		ktorý si 
																		ešte 
																		nevidel 
																		a bol si 
																		rád, že 
																		je 
																		o neho 
																		záujem, 
																		páčili 
																		sa Ti 
																		články 
																		aj 
																		fotky. 
																		Čítala 
																		som Ti 
																		aj 
																		z časopisu 
																		Puchejř, 
																		potešil 
																		Ťa v ňom 
																		článok 
																		k Lexovej 
																		osemdesiatke, 
																		spolu 
																		sme sa 
																		smiali 
																		na jeho 
																		kreslených 
																		vtipoch. 
																		Spomínali 
																		sme na 
																		oslavu 
																		Tvojej 
																		osemdesiatky 
																		u Teba 
																		na chate 
																		na 
																		Majdane, 
																		na 
																		spoločné 
																		zážitky 
																		s našou 
																		osadou 
																		z festivalu 
																		v Horním 
																		Jelení, 
																		na 
																		filmovanie 
																		dokumentu 
																		pre 
																		Slovenskú 
																		televíziu 
																		o trampingu. 
																		Bol si 
																		rád, že 
																		medzi 
																		trampskou 
																		literatúrou 
																		na 
																		výstave 
																		Trampská 
																		abeceda 
																		v pražskom  
																		múzeu 
																		bola aj 
																		Tvoja 
																		kniha 
																		o histórii 
																		trampingu 
																		na 
																		Slovensku 
																		Údolia 
																		nestíchli. 
																		.....                                                                   
																		
																		
																		
																		Andy 
																		Bábovka 
																		T. O. 
																		Pohoda  | 
																	 
																	
																		
															 
																		
																		
																		KAMARÁDKY, 
																		KAMARÁDI! 
																		 
																		Jako 
																		stádo 
																		brumbies, 
																		pádí i 
																		čas a s 
																		ním se 
																		blíží 
																		doba, 9. 
																		celosvětového 
																		potlachu, 
																		tentokrát 
																		v 
																		Austrálii. 
																		Do 
																		potlachu 
																		zbývá 
																		míň než 
																		rok, ale 
																		již se 
																		hlásí 
																		žádosti 
																		o 
																		informace, 
																		tedy se 
																		snažíme 
																		vyhovět. 
																		Klíčové 
																		informace 
																		budou na 
																		pozvánkách, 
																		které 
																		budou 
																		rozeslány 
																		během 
																		měsíce 
																		srpna. 
																		Místo 
																		potlachu 
																		se 
																		nalézá v 
																		„BROWN 
																		MOUNTAINS“ 
																		ve výši 
																		asi 1000 
																		metrů 
																		nad 
																		mořem. 
																		Doba 
																		potlachu 
																		je 
																		určená 
																		na konec 
																		australského 
																		léta, na 
																		16. 
																		března 
																		2014. V 
																		té době 
																		už bývá 
																		proměnlivé 
																		počasí a 
																		nehrozí 
																		zákaz 
																		rozdělávání 
																		ohňů. Za 
																		nepříznivého 
																		počasí 
																		(které v 
																		horách 
																		bývá 
																		častěji) 
																		se teplá 
																		výstroj 
																		a 
																		ochrana 
																		proti 
																		dešti, 
																		víc než 
																		hodí.(Někdo 
																		vzpomene 
																		na rok 
																		2001, 
																		kdy se 
																		střídal 
																		sníh se 
																		sluníčkem.) 
																		Teď něco 
																		o cestě 
																		na 
																		potlach. 
																		(mapka 
																		bude 
																		přiložena 
																		u 
																		pozvánky). 
																		POZOR!  | 
																	 
																	
																		
															 
																		
																		
																		
																		
																		Babická 
																		písnička 
																		- 45. 
																		ročník
																		          
																		
																		O ôsmej 
																		nového 
																		času som 
																		s fľašou 
																		vody 
																		a inštrukciami 
																		od Jany, 
																		ako 
																		nájdem 
																		červenú 
																		značku 
																		vyšla 
																		pred 
																		dom. 
																		Hlavná 
																		brána mi 
																		nešla 
																		otvoriť, 
																		tak som 
																		cez ňu 
																		preliezla 
																		na ulicu 
																		( po 
																		návrate 
																		mi 
																		Drobek 
																		ukázal 
																		jednoduchú 
																		západku, 
																		ktorú 
																		bolo 
																		treba 
																		odklopiť 
																		a brána 
																		sa 
																		otvorila 
																		J) 
																		a začala 
																		som 
																		bežať. 
																		Predstava 
																		malej 
																		tichej 
																		dedinky 
																		skončila 
																		pri 
																		prebehnutí 
																		železničného 
																		priecestia. 
																		Vybehla 
																		som na 
																		frekventovanú 
																		cestu po 
																		ktorej 
																		frčali 
																		autá 
																		hore 
																		dole už 
																		v túto 
																		skorú 
																		rannú  
																		nedeľnú 
																		hodinu. 
																		Tak ma 
																		to 
																		prekvapilo, 
																		že som 
																		zabudla, 
																		ako mi 
																		Jana 
																		radila, 
																		kde mám 
																		odbočiť 
																		z hlavnej 
																		cesty na 
																		značku. 
																		Domáci 
																		 mi aj 
																		poradili, 
																		ale 
																		mladý 
																		chalan 
																		ma 
																		poslal 
																		po 
																		asfaltke, 
																		lebo on 
																		poznal 
																		len 
																		cestu 
																		autom, 
																		cyklistka 
																		ma zas 
																		poslala 
																		po 
																		asfaltke 
																		pre 
																		cyklistov. 
																		Kým mi 
																		ďalší 
																		obyvateľ 
																		Zastávky 
																		poradil 
																		ako sa 
																		dostanem 
																		na 
																		turistickú 
																		značku 
																		smer 
																		Chroustovské 
																		údolí, 
																		nabehala 
																		som 
																		v Zastávke 
																		6 km. 
																		Konečne 
																		bežím 
																		dobre. 
																		.....  
																		 
																		                         
																		Andy 
																		Bábovka 
																		T. O. 
																		Pohoda 
																								 | 
																	 
																	
																		
															 
															
															
															
															Ing. 
															arch. Eduard „Lexo“ 
															Alexy, 9.3.1934, 
															tramp samotár.
															 
															
															  
															Celý život zostal 
															verný láske 
															k prírode, 
															vandrovaniu 
															a potulkám po Malých 
															Karpatoch.
															 
															
															  
															Bez jeho 
															charakteristických 
															kreslených 
															postavičiek - 
															hrdinov vtipov najmä 
															s trampskou 
															tematikou - 
															si nevieme 
															predstaviť žiadne 
															číslo Trampského 
															spravodaja Tramp 
															clubu Bratislava. 
															Mnohí čítame najprv 
															zadnú stranu, kde sú 
															pravidelne 
															uverejňované. 
															
															  
															Lexove vtipy roky 
															bavia čitateľov  
															trampských periodík, 
															slovenskej Severky 
															a českého Puchejřa. 
															Je autorom  PF- iek 
															TCB, pre kamarátov 
															ilustruje trampské 
															zbierky, či obrázky 
															na trampské 
															internetové stránky. 
															Každý, kto sa 
															stretol s jeho 
															tvorbou určite so 
															mnou súhlasí, že 
															jeho vtipy vždy 
															rozosmejú a „trafia 
															do čierneho“. 
															Vlastne keďže sú 
															z prostredia prírody 
															a trampingu, 
															vhodnejšie by bolo 
															napísať  „trafia do 
															zeleného“..........                                                                   
															Andy Bábovka T. O. 
															Pohoda 
															 
																		
																		
																		
																		Zálesák – Tedovka 
																		v deň zimného slnovratu 
																				 
																				V sobotu 21. decembra sa konečne po dlhých, zamračených nevľúdnych dňoch vyjasnilo a celý deň bolo krásne, slnečné a trochu aj mrazivé počasie. S Pedrom sme si naplánovali bežecký výlet na Volhovisko na zrub Zálesák, alebo ako ho starší trampi volajú Teddovu búdu. Ted Yukon z T. O.Zálesák  ju s kamarátmi na prelome päťdesiatych rokov minulého storočia postavil, roky sa o ňu staral  a trávil na nej väčšinu svojho voľného času. Kamarát Šoc z T.O. Desperádo zamladi  za Teddom do bytu chodieval a v šesťdesiatich rokoch ju so 
																		spoluosadníkmi 
																		pomáhali 
																		Teddovi 
																		opraviť. 
																		Šoc žije 
																		už vyše 
																		štyridsať 
																		rokov 
																		v Kanade, 
																		ale 
																		stále sa 
																		zaujíma 
																		o trampské 
																		dianie 
																		v rodnej 
																		krajine. 
																		Preto mu 
																		nie je 
																		ľahostajný 
																		osud 
																		Teddovky. 
																		Videl 
																		fotky zo 
																		súčasnosti, 
																		keď 
																		nielenže 
																		okolo 
																		kedysi 
																		krásneho 
																		fleku 
																		prebehla 
																		ťažba 
																		a celé 
																		okolie 
																		je 
																		vyrúbané 
																		a zdevastované 
																		mechanizmami, 
																		ale 
																		devastácia 
																		prebieha 
																		priamo 
																		aj na 
																		zrube.........   
																		 
                                                                                               Andy 
																		Bábovka 
																		T. O. 
																		Pohoda  | 
																	 
																 
															 
															 | 
														 
														
															
															 
															 | 
														 
													 
												 
												 | 
											 
											
												
												
												 
												 | 
											 
										 
										© 2014 Vytvoril Frenky 
																- TO.Yukon 
										
										Windows Internet Explorer 
										 
										
										
										Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024  
									 | 
								 
							 
						 
						 | 
					 
				 
			 
			 |