AhojAhoj 2016 - Bitky pri Lamači 22. júla 1866.

Po pomníkoch prusko-rakúskej vojny pri príležitosti 150. výročia jej skončenia

Nápad na prechod z Dúbravky Lamačom na Klanec a až na Kamzík po pomníkoch spred 150. rokov prišiel počas behov Malými Karpatmi. S Pedrom sme nachádzali miesta s kamennými mohylami, obohnanými mrežovým plôtikom. Boli postavené obyvateľmi pre obete zbytočnej Bitky pri Lamači 22. júla 1866.
V sobotu 23. júla, 150 rokov a jeden deň po tomto konflikte, sme sa stretli na konečnej električiek v Dúbravke štrnásti a jeden pes. Ohlásená bola síce väčšia účasť, ale zrejme sa niektorí zľakli prehánok. Naša osada však všetky

Začiatok v Dúbravke

akcie robí za každého počasia a tak sme vyrazili smer diaľnica. Po pár sto metroch nás chytil hustý dážď. Prečkali sme ho v lesíku pri panelákoch. Počas tohto prestoja nám Pedro a Milan podali historické informácie o Bitke pri Lamači, o vzniku vojnového konfliktu, o situácii po jeho ukončení o rakúsko-maďarskom vyrovnaní s následnou silnou maďarizáciou slovenského národa.
Mračná odplávali oblohou a my po chvíli prichádzame k prvému pomníku – kapitána Hoffmmana, pri ceste medzi Dúbravkou a diaľnicou. Potom nastáva presun do Lamača - vnárame sa do burinových polí, prechádzame popod diaľnicu, bez strát prekonáme hlavnú železničnú trať smer Brno. Poza obchodné centrá

prichádzame k cintorínu v Lamači. Prekvapení sobotní návštevníci sledujú našu zablatenú a premočenú tlupu. Mierime k vstupnej bráne kde je pomník s hrobmi obetí. Na rozdiel od pomníka kpt. Hoffmmana tento je pekne udržiavaný vynovený. Vyjdeme von a na obvodovom múre lamačského cintorína čítame nápisy na jeho starobylom základnom kameni z r. 1857. Stúpame do Lamača, okolo kedysi známej, dnes roky zatvorenej, ošarpanej krčmy Pantl. Na hlavnej ceste je tretí pomník zo šedoružovej žuly, pekne udržiavaný. Pôvodne stál v miestach nákupného strediska Bory, pred pár rokmi bol premiestnený kvôli výstavbe diaľničného privádzača. Na konci ulice robíme ďalšiu spoločnú foto – pri pamätnej tabuli, ktorú tu umiestnili obyvatelia Lamača pred 20. rokmi - pri príležitosti 130. výročia Bitky pri Lamači.


Úkryt pred dažďom	Pomník kpt. Hoffmmana	Cintorín Lamač	ideméééé


príchod C+M	Z Lamača na Klanec	véééľkýýý jazyk	čistý oheň	smerovník	pomník na Klanci

Dážď je definitívne preč, slnko páli, je dusno a vlhko. Začíname výstup prudkým kopcom ponad rodinné domy. Pedro s basou na chrbte vyzerá akoby nosil protitankovú panzerfaust a ako prvý nám prediera cestu mokrou džungľou. Štveráme sa takmer kolmo popri dnes už zarastenej krížovej ceste, ktorá končí starým dreveným krížom. Vedľa neho sa nachádza nový dvojkríž, postavený v r. 2013 pri príležitosti 150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Dávame si prestávku dopĺňame tekutiny, vypotené do našich tričiek a ruksakov.

Pokračujeme a po oddychovom kráčaní v tieni lesa prichádzame na peknú, slnkom zaliatu lúčku, s prístreškom a ohniskom. Kali založí čistý oheň a vytiahne prvotriednu kontušovku, ktorú sám vyrobil. Ponúkne kamarátov pri príležitosti jeho zajtrajších menín, to že je Vladimír vie málokto. Šulo, vždy verný škole oldpohoďákov, vybaľuje zásoby a otvára vrcholové pivo v mega plechovka a ešte ponúka Čundrákom Džonym. Pekaringo vybalí nástroje, hrá sa, spieva, opeká sa. Všetko mokré sa na poludňajšom slnku vysuší a po hodinovej pauze pokračujeme. Prichádzame k štvrtému pomníku na Klanci. Odtiaľ blúdením húštinami a presvedčením sa opäť, že Malé Karpaty vôbec nie sú malé zbiehame do údolia Vydrice. Kúsok po jej prúde a už odbáčame na žltú značku okolo budovy Mestských lesov. Nastáva úmorný stupák a príchod k ďalšiemu pomníku. Ten však nesúvisí s vojnou, postavili ho priatelia Tivadara- majiteľa fabriky v Medených Hámroch,

ktorý na tomto mieste v r.1882 zahynul. Vyštveráme sa na parkovisko hotela na mieste bývalej poľovníckej reštaurácie. Mierime k poslednému, piatemu pomníku a zároveň hrobu padlým, nachádza sa na parkovisku pod cvičnou lúkou na Kamzíku. Pedro sa všetkým poďakuje za účasť aj za výkon v náročnom teréne. Andy Bábovka napriek protestom a neochote účastníkov ich prehovorí k presunu o pár metrov ďalej, k pomníku s inou históriou.

Tento mesiac má práve 333 rokov a postavili ho obyvatelia mesta z vďaky za záchranu pred obsadením mesta tureckými a kuruckými vojskami v júli 1683

No a potom konečne k Jarke do bufetu, kde nás čakajú ďalší kamaráti. Pekaringo opäť rozbalí nástroje a hrá sa, spieva a rozpráva až do deviatej večer. Na záver pár slov trampského pardála Lubyho (85r):

Skutočne vynikajúci nápad a teší ma, že to robili ľudia, ktorí majú ten správny vzťah k svojmu mestu a o to viac, že sú to trampi, som dojatý. Môj otec mal blízky vzťah k tejto udalosti a ako zamestnanec mesta okrem toho, že mal na starosti evidenciu studní a studničiek na území mestských lesov. Viedol aj evidenciu jednotlivých hrobov padlých vojakov z tejto vojny. Hroby boli roztrúsené po celom Kamzíku a ja si pamätám aj miesta kde to bolo. Neviem v ktorom roku došlo k exhumácii týchto hrobov, ostatky z nich sú uložené v spoločnom hrobe, ale žiaľ neviem na ktorom cintoríne. Symbolický jeden je zachovaný v stúpaní z Kramerovho kameňolomu na Kamzík. Boli tam pochovaní dvaja oficieri rakúskej armády.

AHOJ zdraví Luby, TP Túlaví starci

foto Kiri, Pedro, Tuleň, Andy a článok poslala Andy Bábovka
pozadie Otep
(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024