5O.výročie Tišnovských trampských osád

    50-ty oheň Tišnovských osád, ktorý sa konal na fleku „pod Mitrovom“, v údolí riečky Loučka (Bobrúvka) nebol len taký hocijaký. Taký malý svetový potlach to bol. Zišlo sa tam vyše 500 kamarátov zo všetkých končín sveta - z Čiech, Slovenska, Aljašky, Vencouver, Juhoafrickej republiky, Švajčiarska, Nemecka, Rakúska, Francúzska ...

Poriadatelia potlachu – kamaráti z  TO Doutnající oheň, TO Kouř a TO Kamarát sa rozhodli nerobiť denné súťaže, pretože tento potlach bol predovšetkom o stretnutí a každému boli vzácne chvílky, kedy mohol opäť po dlhom čase prehodiť pár slov s kamarátmi, ktorých roky nevidel. Na konci údolia za potlachoviskom bol postavený drevený mostík na druhú stranu riečky, kde za flekom TO Barimoron bolo vystavená aj expozícia Trampského múzea.
    Na miesto sme dorazili v piatok okolo tretej poobede. Rozbahnená zem všade naokolo bola veľavravná, tak sme rýchlo postavili stany a natiahli „modrú oblohu“, ktorú Špricek prezieravo zobral J. Potom sme sa šli pozdraviť s kamarátmi a popozerať si hrad Mitrov. Večer začalo pršať, ale nikomu to nevadilo. Všade sa hralo, spievalo a kecalo.
   V sobotu sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a tak sme sa Pancho, Pavla, Hampe, Pekelník, Špricek a ja vybrali na výlet. Najskôr sme si pozreli Pernštejn , a potom sme navštívili ešte zrúcaniny hradu Zubštejn.

hrad Mitrov

hrad Pernštejn

hrad Zubštejn

      O pol ôsmej nás šerif potlachu SOSNÍK všetkých privítal a požiadal kamarátov o zapálenie ohňa. Za tónov Vlajky ho zapaľovali za Austráliu – Vojto, za Kanadu – Bobin, za Európu – Bidlo a za USA – Putec. Kamarátov na večnom vandri sme si pripomenuli piesňou "Do osady přišla dívka", chvíľkou ticha a pekným spomienkovým aktom – kladením zapálených sviečok ku kruhu čistoty - k veľkému ohňu, ktorý nás všetkých spojil. Večerné súťaže v speve začal kamarát Mates (Austrália) a postupne mnohí ďalší kamaráti a osady. Nechýbali ani „falešňáci“ (TO Falešná karta) a dobrá bola aj scénka „O Karkulce“ v réžii Bobina (Kanada). Nálada bola perfektná a súťaže zábavné, takže kruh okolo „účinkujúcich“ sa stále zužoval a zužoval a tmavol ... takže usporiadatelia nás museli od ohňa aj trocha rozháňať J. Po ukončení boli všetci ocenení nádhernými plackami a rozpútala sa voľná zábava. I keď aj čo –to poprskalo, kruh okolo ohňa sa nerozchádzal a všetci za zabávali v hojnom počte až do neskorého rána.

Bol to jeden z potlachov, ktorý vo mne zanechal hlboký dojem. Našla som si tu „starých“ kamarátov, ktorých som videla naposledy pred vyše 25 rokmi, ale aj veľa nových, s ktorými sa – dúfam - uvidím o čosi skôr.

Týmto sa chcem v mene kamarátov zo Slovenska ešte raz poďakovať usporiadateľom tohto pekného stretnutia za nezabudnuteľné chvíle. AHOJ                                                               Lackie, alias Danka zo Zohoru