|
Spomenula som si
na koruny
stromov
objímajúcej sa
čistoty a žiary.
Nadýchla som sa
a uzrela som
bezčasné svetlo
v ich vetvách.
Prežila som
v srdci ich rast
a bolo mi jasné,
že v ich
bezprostrednosti
a vytrvalosti je
múdrosť
a zrozumiteľnosť.
V ich
jednoduchej
kráse som uzrela
dobrotu a lásku.
Ucítila som ten
jemný dych na
svojich
 perách,
to pohladenie
osviežujúcim
vánkom šumiacimi
listami konárov.
Zaliala ma
pokojná sviežosť
ich dokonalej
farby. Počúvam
štebot malých
vtáčikov
v rannom svetle
akoby predniesli
spev o láske.
Vetvy stromov sa
ma dotýkajú až
k zemi a šepkajú
mi z hĺbky duše
pravdu
a poznanie.
Vytušila som ich
rozľahlosť
koreňov, ktoré
sú skryté hlboko
v zemi, keď
bezmocne volajú
o pomoc. Starý
zub času
odhaľuje ľudské
chyby, ktorá je
veľkou ilúziou
minulosti
spomínajúc často
o veciach, ktoré
už neexistujú.
Skúmam predsudky
bez výnimky,
ľudského
previnenia
a snažím sa
čeliť ich
pokore. Pokora
neznamená kľačať
na kolenách, je
to niečo viac.
Je to pochopiť
sám seba
a všetko čo sa
nás týka. Leto
sa strieda
s teplými
jesennými dňami
a na dvere nám
klope nové
obdobie času.
Príroda je
priateľka, ktorá
nás obklopuje
svojou láskou
a ponúka svoje
bohatstvo
poznania,
múdrosť
a pravdu.
Chráňme si
pravdu a ľudskú
súdržnosť. V
sile je múdrosť
a krása, ktorá
lieči naše
chápanie za
poznaním seba
samého .
T.S. Tarantula . |
_small.JPG)
_small.JPG)
_small.jpg)
.JPG)
