Október - mesiac padajúcehu lístia

        Leto je už neúprosne za nami a po dlhých a teplých slnečných dňoch sa k slovu hlási jeseň. Október je podľa Indiánov mesiacom padajúceho lístia. Znakom príchodu tohto ročného obdobia je štebotavá pieseň lastovičiek, ktorú si spievajú pred odletom do slnečných teplých krajín. Príroda o ktorú sme sa obetavo starali nám zanechá svoje bohatstvo. Padajúce lístie zo stromov prestiera pestrofarebný koberec a vietor ich rozfukuje pomedzi stromami na všetky strany. Slniečko začína zubatieť a to je čas, keď sa zvieratá pripravujú na dlhý zimný odpočinok, aby prežili tuhú zimu. Tieto slnečné, zubaté lúče slnka nám dodávajú ešte poslednú energiu, ktorú sme nadobudli v letnom období, lebo v zime ju budeme potrebovať. Maliar času plytvá farbami, hrá nám svoju pieseň suchými listami a posledné lúče slnka všetkých pošteklia po tvári. V plnej kráse zem pomaly chladne a prináša nám trochu smútku nad končiacim sa letom, ktoré bolo plné života a romantiky. Každým rokom všetko dospieva a spomienky si zachovajú múdrosť aj myseľ. Strom, ktorý nám vydáva kyslík naberá tmavú farbu a všetku silu ukladá do rozvetvených starých koreňov, ukrytých hlboko v zemi. Noci sú chladnejšie , Severka tancuje studený, ale vznešený tanec s mesiacom a hviezdy im svietia ako diamanty. Za svitania sa striebristý mesiačik stretne so slnkom a rozprávajú si zázračné príbehy o šťastí. Ranná rosa rozmaznáva v mliečnej hmle nevinné a vznešené srnky,   keď sa chcú napiť, aby uhasili smäd. Aj usilovné včielky posledný krát preletia z kvetu na kvet, aby uchránili svoju kráľovnú pred mrazivou pani zimou. Pestrofarebné motýle poletujú sem i tam, aby ich potomstvo prežilo do prvých jarných slnečných lúčov. Jeseň je jedno z ročných období nasledujúce po lete a predchádzajúce zime. Aj v tomto období nás príroda pozýva do svojho očarujúceho prostredia, aby sme z nej čerpali lásku a radosť .                                                                                                         T.S.Tarantula